Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

Jurko je v nemocnici🥺😭

Išiel som do hustého lesa. Počuval som pesničky a rozmýšlal som. Keď som sa dostal ku ceste tak som si to ani neuvedomil. Pokračoval som v ceste. Z ničoho nič som mal pred očami hmlu. V zlomku sekundy som už len počul brzdy aút. Videl som už iba čierno.
Pov Karin
S pred štadióna sme išli rovno ku Jurkovy. Chcela som ho aspoň vidieť. Isla som s tatinom a Samom. Keď sme zastavili pred ich barákom tak som so Samom vystúpila z auta. Zazvonili sme. Otvorila nám Jurková mamina. Videla som že plakala.
"Ahojte hladate niekoho?". Spýtala sa nás Gabika.
"Ano Jurka". Odpovedala som jej. Ona začala ešte viac plakať. Nechápala som.
"Podťe dnu. Napísal odkaz". Povedala Gabika. Isli sme teda dnu.
Čo?? Aký odkaz? To vôbec neznie dobre.
Sadli sme si na gauč. Gabika nám podala ten list. Keď sme si zo Samom ten list prečítali obaja sme sa rozplakali. Počula som že dnu došiel tatino.
"Čo sa deje?". Spýtal sa nas tatino.
"Jurko napísal odkaz že už možno nepríde😭". Odpovedala som mu. Hneď ma objal. Keď ma pustil išiel objať Gabiku. Mna zatial objal Samo. So Samom sme sa objímali asi 10 minút. Potom zazvonil Gabike telefón. Odišla telefonovať. Chvíľku na to zazvonil aj mne telefón. Vedela som že je to niake číslo z nemocnice ale tak. Ostala som sedieť a zdvihla som to. Dala som hlasný odposluch (idk ako sa to vola😭😂)
*hovor. D= doktor
K: dobrý deň
D: dobrý deň. Vy ste priateľka Juraja Slafkovského?
K: áno som prečo?
D: ja som doktor z Košickej nemocnice. Akurát sme priali vásho priateľa. Je vo veľmi zlom stave. Tak by som vás chcel poprosiť aby ste prišli za ním. Jeho mame som už volal a ona príde tak chcem vedieť či aj vy.
K: jasne pridem ďakujem a dovidenia.
D: dovidenia.
*koniec hovoru.
Kedže to všetci počuli tak sme sa hneď postavili.
"Podťe do auta odvezem vás. Gabika a Juraj podťe aj vy". Povedal tatino a všetci sme isli do auta. Nasadli sme a tatino rýchlo išiel do nemocnice. Počas cesty som napísala ešte na hokejovú skupinu že je Jurko v nemocnici. Za asi 10 minút sme zastali pred nemocnicou. S Kňažom sme vystúpili rýchlostou svetla a bežali sme rýchlo dnu. Tesne za nami bola Jurková mamina. Tú pustili rovno za Jurkom. Mňa a Kňaža sa pýtali ešte niečo.
"Dobrý deň čo si želáte?". Spýtala sa nás recepčná.
"Hladáme Juraja Slafkovského. Vraj ste ho dnes prijali". Odpovedal Samo. Ja som sa nezmohla ani na slovo.
"A kto ste?" Spýtala sa nás recepčná.
"Ja som jeho najlepsí kamarát a toto je jeho priateľka". Povedal jej Samo. Tá recepčná ničo kukala do počíta.
"Izba 345. A pokial viem teraz tam išla aj jeho mama?". Povedala recepčná.
"Ano išla ale nás nepustili". Povedala som. Recepčná nestihla ani nič povedať a so Samom sme zdrhli. Hľadali sme Jurkovu izbu. Konečne sme ju našli. Otvorili sme dvere. Tam ležal Jurko. Všade okolo neho pípali prístoje. Nezvládla som to a rozplakala som sa ešts viac. Samo tiež plakal. Objala som Sama. V objatí sme išli ku Jurkovej posteli.
"Ja vas zatial necham". Povedala Jurkova mamina a odchádzala.
"Dobre ďakujeme". Povedala som. Gabika odišla a zavrela dvere. Ja som si sadla na stoličku vedľa Jurkovej postele. Držala som mu ruku a plakala som. Samo mu držal druhú ruku.
"Slafko preber sa prosiim😭". Hovoril mu Samo a pritom plakal.
"Laska prosiim preber sa😭 milujem ta😭❤". Povedala som aj ja Jurkovy.
"Karin ja to nedám ja musim isť von". Povedal mi Samo.
"Dobre drž sa a zavolaj prosiim mojho otca". Povedala som Samovi a objala som ho silne.
"Dobre". Povedal Samo a tiež ma silne objal. Samo odišiel. Ostala som tam len ja. Rozhodla som sa že budem Jurkovy všetkommožné hovoriť.
"Laska milujem ťa❤ prosiim nenechavaj ma tu😭 ja ťa potrebujem. Bez teba by som neprežila😭". Hovorila som Jurkovy. Hladkala som ho stale po ruke. Dala som mu pusu na čelo.
"Pamätáš si ten deň kedy sme sa stretli v škole poprvý krát? Vtedy by som vôbec nečakala že by si sa so mnou bavil. A potom sme sa stretli na tréningu. Tam sme spolu bavili. Už vtedy som vedela že k tebe niečo zacínam citit. No a potom na dalsí deň sa ma pozval von. Už tam som vedela že sa čo najskor do teba zamilujem. No a aj som sa zamilovala. Cca rok na to. Bolo to na lyžiarkom. Vtedy jak som na teba padla. Vtedy bol ten osudovy moment a zamilovala som sa do teba. Cele tie roky som ťa milovala. Vedel to len Samo. A vobec by som nečakala že teraz budeme spolu chodiť. A som rada že sme spolu😭❤ milujem ťa najviac na svete tak ma prosiim neopústaj". Hovorila som Jurkovy naše spoznanie. Strašne som plakala. Niekto zaklopal na izbu.
"Dalej". Povedala som a do vnútra vosiel doktor. Tesne za ním bol moj otec a Jurkovy rodičia.
"Juraj utrpel náraz hlavy. Odhadujem to na otraz mozgu. Ale podľa CT ktoré sme mu robili hneď po privezení tak to vyzerá byť v pohode. Ale ma krvácanie do brucha. Takže ho budeme musieť operavať. Ale krvácanie vyzerá byť slabé takže ak sa preberie do týždna by mal byť v pohode". Povedal nám doktor Jurkov stav.
"A kedy bude ta operacia?" Spýtala sa Jurkova mamina.
"Najlepšie by bolo keby bola čo najskor". Povedal doktor.
"Dobre tak ho môzte operovat". Jurkova mamina dala povolenie doktorovy. On Jurka rovno bral na operačku. My sme odisli z izby. Jurkový rodičia a moj otec si sadli na sedačky na chodbe. Ja som išla hladať Knaža. Hladala som ho asi 10 minut.
"Kňažo to si!". Povedala som Kňazovy a skočila som na neho.
"Ako je Ďurimu?" Spýtal sa ma Kňažo.
"Má asi otraz mozgu a slabe krvacanis do brucha a teraz je na operačke. A podla doktora by mal byt do týzdna v pohode". Odpovedala som mu.
"Dúfam ze bude v pohode🥺 a inak prepač Karin že som odišiel ale nezvládal som to". Povedal Samo a znova ma objal.
"V pohode chapem ťa🥺❤". Povedala som mu a tiež som ho objala.
Nakoniec sme si išli kúpiť kávu a išli sme za rodičmi.