Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

Karin máva nočne mory?

Nasadli sme do auta a vybrali sme sa na tréning. V aute sme boli najskor ticho ale potom sme sa začali rozprávať.
"Tak ako sa mate?". Spýtal sa nás Šatan.
"Da sa ty?". Odpovie mu Karin.
"Docela dobre a vy chalani?". Spýtal sa nás Šatan.
"V pohode". Odpovedali sme s Kňažom naraz.
"Inak chalani chcel by sommvás poprosiť aby ste si nerobili párty a ked tak iba malu". Povedal nám Šatan.
"Dobre nebudeme robiť". Povedal som mu. Kňažo sa na mňa pozrel zabíjackým pohľadom.
"Kňažo nekukaj tak na mňa😂". Povedal som Kňažovy kedže ma prepichoval pohľadom.
"Partý robiť nemusíme ale vy dvaja budete bez namietania hrať hry". Povedal Kňažo. S Karin sme sa na neho kukli jak na idiota.
"Jajha čo mam s tebou robiť?!😩 mna z teba raz jebne". Povedal som Kňažovy.
"Zabudni! Ja s tebou žiadne priblblé hry hrať nemienim". Povedala Karin Kňažovy.
"Kľud". Ozval sa z predu auta Šatan.
"Ale Miro ja nebudem so Samom hrať niake blbe hry". Povedala Karin Šatanovy. Ja a Kňažo sme zas dostávali ujeby a úplne bezdôvodne. Teda ne úplne kedže Karin doteraz nerobilo problém hrať hry s Kňažom ale teraz jej to už vadí.
"Slafko čo je Karin?". Spýtal sa ma pošepky Kňažo.
"Nevem". Odšepkal som mu. Karin na nás zazerala.
"Čo si tam šepkate?". Spýtala sa Karin docela podrázdene. Nikto znás ju nechápal.
"Čo ti je?". Spýtal sa Kňažo Karin. Odpoveď na túto otázku zaujmala aj mňa. Karin neodpovedala. Keď sme zastavili pred štadiónom tak Karin hneď vybehla z auta. Nechápal som ju. Vyšiel som z auta a videl som Karin stáť pred dverami od zimáku (skratka pre zimný štadión).
"Laska čo ti je?🥺". Spýtal som sa ustarostene Karin. Hneď ma objala.
"Vtedy keď som na tebe zaspala tak sa mi sníval strašne zlý sen". Odpovedala mi Karin. Silno som ju objal. Akurát za nami dobehol Kňažo.
"Babička! Čo sa deje?". Spýtal sa Kňažo Karin.
"Mala som zlý sen". Odpovedala mu Karin a objala ma ešte silnejšie. Chcel som zistiť aky sen sa Karin sníval.
"A aky?". Spýtal som sa Karin. Pozrela sa na mňa.
"Že sa všetci odsťahovali ale len mi dvaja sme tu ostali a ty si potom umrel😭". Povedala Karin a začali jej stekať slzy po tvári.
"Laska neboj bol to len sen🥺❤". Povedal som Karin a objal som ju ešte silnejšie. Silne objatie mi opätovala. Bolo až také silné že som sa nevedel skoro nadýchnuť. Ale bolo mi to jedno, lebo som bol s Karin a ona sa trápila.
"Babička mňa sa tak skoro nezbavíš😂". Povedal Kňažo Karin.
"To dúfam a dúfam že ani ty ma Laska neopustiš🥺". Povedala Karin a pozrela sa na mňa.
"Neboj take štastie ti nespravíme s Kňažom😂 keď sa už s nami bavíš tak mi ťa tak lahko neopustime". Povedal som Karin. Ona sa na mňa iba usmiala. Potom sme už išli do šatne sa prezliecť. Karin išla s nami do šatne tentokrát. V šatni sme sa rýchlo prezliekli a išli sme na ľad. Zastavili sme sa ešte na striedačke.
"Laska keby ta nieco bolelo hneď mi to povedz!🥺❤". Povedala mi Karin. Objal som ju.
"Neboj už ti to poviem❤". Povedal som jej. Dal som jej rýchlo pusu a išli sme s Kňažom na ľad. Po chvíli došiel tréner. Začali sme trénovať. Tréning sme mali naštastie len hodinu. Po skončení tréningu si ma ešte zavolal tréner.
"Juro môžeš nachvíľu?". Spýtal sa ma tréner po skončení tréningu.
"Ano môžem". Odpovedal som mu a išiel som za ním. Išli sme niekam do zadu.
"Neviem či vieš ale odkedy odišla od nás Karin mama tak máva Karin nočné mory a chcel by som ťa poprosiť že keby ju mala tak ju utešuj. Od odchodu jej mamy a potom od smrti jej babky to nemá ľahké a s nocnými morami má od vtedy problem a nevedia jej pomoct ani doktori". Povedal mi tréner. Ostal som stať ako obarený. Nechápal som že po toľkých rokoch čo sa s Karin poznám mi to nepovedala a ani som to na nej nevidel.
"Nebojte sa pán tréner budem s ňou stále a inak aj dnes poobede zaspala a mala jednu nočnú moru". Povedal som mu.
"Ďakujem a aku?". Spýtal sa ma tréner.
"Snívalo sa jej že sme ju všetci opustili a že ja som potom zomrel". Odpovedal som mu.
"Vždy mala nočné mory o tom že niekto odišiel takže ťa chcem fakt poprosiť a povedz to aj Samuelovy Kňažkovy že buď vtedy prinej a utešuj ju to jej najviac pomáha. A keď vám o tom povedala tak vám naozaj dôveruje tak si to u nej nepokašlite prosim". Povedal mi tréner. Chápal som že sa bál o Karin však je to jeho dcéra.
"Nebojte pán tréner budem s ňou". Povedal som mu. Tréner sa na mňa usmial.
"Ďakujem a mozes íst. Teda ešte jedna vec každý deň či na zápas či na tréning vás troch budem voziť buď ja alebo Šatan". Povedal mi ešte tréner.
"Aha dobre tak dovidenia". Povedal som mu.
"Ahoj". Odzdravil ma. Hneď som išiel do šatne. V šatni už skoro nikto nebol. Všimol som si Karin ako sedí na mojom mieste. A predpokladám že Kňažo je ešte v sprche.
"Laska! Tu si! Bála som sa o teba🥺". Povedala mi Karin keď som vstúpil do šatne. Hneď na mňa skočila a objala ma.
"Prepáč ale ešte ma volal tréner". Povedal som jej. Spolu sme si sadli a ja som sa začal prezliekať.
"A čo chcel?". Spýtala sa ma Karin.
"Hovoril mi že mávaš nočné mory od kedy odišla od vas tvoja mama a že od smrti tvojej babky sa to stupnuje". Odpovedal som jej. Karin ma znova silno objala.
"A neboj princezná budem vždy s tebou až na veky!❤💞". Dopovedal som a dal Karin jemnú pusu.
"Ďakujem❤ milujem ťa💞". Povedala a dala mi pusu. Ale nie jemnú akú som dal ja jej ale veľkú a dlhú.
"Aj ja teba žena moja❤💞". Povedal som Karin a pusu som je opätoval.
Ďalej som sa prezliekal. Do sprchy som sa rozhodol isť až na hotely.