Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

prípravy na prvý zápas

Sedela som na striedačke a pozorovala celý tréning. Po skončení tréningu išli všetci do šatne. Teda až na Jurka on sa zastavil pri mne. Objali sme sa. Keď všetci už odišli tak mi dal pusu.
"Laska inak zajtra už hrame prvý zápas prídeš?". Spýtal sa ma Jurko. Ja som mala iskričky v očiach.
"Jasne že pridem budem tá najväčšia fanúšička". Povedala som a usmiala sa. Jurko sa na mne pousmial. Ruka v ruke sme išli do šatne. Tento krát som už išla do šatne aj ja. Bolo mi úplne jedno že tam budú polonahý hokejisti. Sadla som si vedľa Jurka. Počas toho ako sa Juro prezliekal tak som bola na tt a ig.
"Ideme?". Spýtal sa ma Jurko keď už bol prezlečený.
"Pome". Odpovedala som mu a ruka v ruke sme išli zo šatne. Vyšli sme pred štadión a tam bola kopa novinárov.
"Môžme nachvílku?". Spýtali sa nás novináry. S Jurkom sme len prikívli.
"Ako sa vám cestovalo do Pekingu?". Spýtali sa nás novináry.
"Docela dobre". Odpovedal Jurko aj za mňa.
"A ako ste sedeli?". Spýtali sa nás novináry dalšiu otázku. Nevedela som kam tým smeruju ale odpovedala som.
"Spolu". Odpovedala som s kludným hlasom.
"Ako ste si užili prvý tréning?". Spýtaly sa novináry s otázkou smerujúcou hlavne na Jurka.
"Tréning bol v pohode a môžem povedať že sme pripravený na zajtrajší zápas". Odpovedal im Jurko.
"My už musíme ísť". Povedala som.
"Dobre ahojte a drzíme palce v zajtajšom zápase". Povedali nám novinári. My s Jurkom sme už išli do autobusu. Sadli sme si a autobus nás zase odviezol až pred hotel. Vystúpili sme a išli rovno na izbu.
"Jurko ja som hladna😩😂". Povedala som Jurkovy keď sme došli na izbu.
"Zavolam Kňažovi nech niečo prinese". Povedal mi Jurko a išiel volať Kňažovy.
Pov Jurko
Pred štadiónom sme mali ešte rozhovor a novinármi a potom sme už išli do autobusu. Keď sme konečne zastavili pred hotelom tak sme sa s Karin vybrali hneď do našej izby. Kňažo mi v autobu ešte povedal že pôjdu s chalanmi asi do mesta. Na izbe mi Karin povedala že je hladná. Tak som išiel zavolať Kňažovy nech nám niečo prinesie
*hovor
J:čuss
S: cau
J: kde si?
S: v obchode
J: super tak nám kúp niečo na jedenie dik
S: dobre kupim čo chcete?
J: to je jedno len niečo kúp.
S: oki cau
J: cau
*koniec hovoru.
Dovolal som s Kňažom a mobil som si položil na noční stolík.
"Prinesie niečo". Povedal som Karin. Ona sa len na mna usmiala a oprela si o mna hlavu. Užívali sme si spoločnú chvíľku. No zase musel niekto našu spoločnú chvílku prerušiť. Niekto nám začal klopať na dvere.
"Dalej". Povedal som. Karin stále na mňe ležala. A do izby vošiel...? Nebol to Kňažo. Keď si Karin všimla že do izby došiel Čerešnám hneď sa postavila.
"Viem že ste spolu nemusite sa tvariť ze ne". Povedal Čerešnák keď si všimol že Karin na mne ležala.
"Ale nikomu ani muk". Povedal som mu. Karin si znova na mna lahla.
"Nebojte u mna je to ako v hrobe". Povedal Čerešnák a usmial sa na nás.
"A inak prajem vám to". Dopovedal ešte Čerešnák.
"Ďakujeme". Povedal som.
"A inak čo si chcel?". Spýtal som sa Čerešnáka. Bolo mi jasne že prišiel kôli niečomu.
"Ideme hrať flašku pridáte sa? A bez alkoholu!". Povedal Čerešnák. Karin sa na mňa pozrela a pokrútila hlavou na náznak nie.
"Asi ne sme unavený". Povedal som.
"Oki tak čaute a keby si to rozmyslíte tak izba 160". Povedal Čerešnák a odišiel.
"Prečo si tam nechcela ísť?". Spýtal som sa Karin.
"Kôli Šimonovy a som aj unavená". Odpovedala mi Karin. V tom došiel do izby Kňažo. Hodil po nás jedlo.
"Tu mate". Povedal a hodil do nás to jedlo.
"Dik". Povedal som a začali sme jesť. Keď sme dojedli tak sme sáčky zahodili. Znova sme si lahli na postel. Lahol som si na prsia Karin. Po chvíľi som začal zaspávať.
Pov Karin
Kňažo nám priniesol jedlo. Všetci traja sme sa najedli. Potom sme si znova lahli. Jurko si lahol na moje prsia. Keď si to Kňažo všimol tak sa len zasmial. Po chvíľi začal Jurko zaspávať.
"Dobru noc laska❤". Povedala som skoro spiacemu Jurkovy.
"Dobru noc princezna💞". Povedal a dal mi pusu Jurko. Znova si lahol na moje prsia a zaspal. Po chvíľi zaspal aj Kňažo u nás na posteli. Nevykopla som ho. Však načo. Dala som ešte Jurkovy pusu do vlasov a tiež som zaspala.
Ráno
Ráno nás zobudil budík o 6:00. Dneska hrajú prvý zápas proti Fínom. Chalani ešte krásne spinkali. Niako som sa vyslobodila z toho nádherného Jurkového objatia. Keď som sa vyslobodila tak sa hneď Jurko zobudil.
"Kam ides?". Spýtal sa ma ospalo Jurko.
"Prichystat sa za pol hodinu máme byť dole". Povedala som a Jurko sa hneď spamätal.
"Kňažo vstavaj!". Budil Jurko Kňaža. On len ďalej spal. Musela som sa nad márnym Jurkovým trápením zasmiať. Ale stal sa zázrak a na druhý budík ktorý nam už zvonil sa Kňažo zobudil. S Jurko sme sa zasmialy a ja som išla do kupelky. Len som si učesala vlasy a išla som sa obliecť. Tento krát zase vyhrali tepláky. Všetci sme sa obliekli a išli sme dole do jedálne. V jedálni ešte skoro nikto nebol. Ale nemohla som prehliadnuť Cehlárika ktorý skoro zaspal nad raňajkami. Všetci traja sme si sadli za jeden stôl a začali sme jesť.
"Ahojte". Pozdravil nás otec. Videla som že by najradšej ešte spal. Šatan na tom nebol inak. Takže zase do večera robili tabuľky a atd. Však čo iné čakať.
"Dobre rano". Povedala som tatkovy. On sa len pousmial a zo Šatanom si sadli za stôl vedľa násho. Keď sme dojedli tak sme sa vybrali preč z jedálne. Ale zastavil nás otec.
"Chalani o 8 pred hotelom a ty Karin pojdes neskor zo Šatanom". Povedal otec.
"Aha dobre však sa ešte z Mirom dohodnem potom". Povedala som. Šatan sa na mňa pozrel.
"Dobre potom prídem za tebou akú máte izbu?". Spýtal sa nás Šatan.
"292". Stručne som odpovedala.