Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

random nadpis😌

Pov Jurko
Zápas proti Fínom sme prehrali. Bol som z toho docela smutný. A najhoršie bolo to že ma počas druhej tretiny začalo bolieť brucho po tej operácii. Ale nakoniec som to dáko uhral. V šatni som sa šuchtal. A pred štadiónom nás čakal Šatan. Išli sme na hotel. Lahli sme si na postel. Ale Kňažo sa ma spýtal že či ma uz to brucho neboli. On to vedel že ma bolelo. Karin bola smutna z toho ze som jej to nepovedal. Ale udobrili sme sa a lahli sme si na postel. Kňažo sa potom zjebal z jejo postele. Kedže sa ani postaviť nedokázal. Teda dokázal ale skoro rozbil celú izbu. Pomohol som mu. Keď som si znova lahal na postel tak sa Karin postavila. Chcel som byť ešte s nou. Išla sa chystať do kúpelky kedže o 13:30 máme byť dole. Ja som sa zatial s Kňažom rozpraval teda skor sme sa smialy.
"To sa ti ako podarilo sa zjebať z tej postele?" Spýtal som sa Kňaža.
"Vieš že ani nevem😂". Odpovedal mi Kňažo.
"Vieš ty vôbec niečo?😂". Spýtal som sa ho. Obaja sme sa zasmiali. Nie že by bol Kňažo sprosty alebo tak ale my sa vzdy takto dotahujeme. Bereme to zo srandy.
"Fuuha porozmyslam😂". Povedal Kňažo cez smiech.
"Ty radsej nerozmýšlaj😂 ešte nám tu praskneš a nebudeš môcť hrat😂". Povedal som. Už sme obaja začali skapínať smiechom.
"Neprasknem😂 až tak rozmýšlať neviem😂". Povedal Kňažo. Po chvíli smiechu sa znova zjebal z postele.
"Kňažo!!😂 nepadaj tolko😂". Snažil som sa povedať cez smiech. Kňažo sa kôli smiechu ani radšej nepokúšal postaviť. Karin už konečne vyšla s kúpelky.
"Čo sa tu zas deje? Dedko? Prečo ležis na zemi?😂". Povedala Karin a tiež sa zasmiala.
"Zas a znova som sa zjebal😂". Povedal Kňažo Karin. Karin sa začala s nami smiať. Keď sme sa už konečne dosmialy tak sme sa začali chystať. Prezliekol som si tričko a zobral mikinu. Potom sme už išli dole. Došli sme dole a bol tam už aj Šatan aj tréner. Bol tam aj Cehlo aj Hrivo. Ostatný ešte tam neboli.
"Kedže ostatný meškajú tak to poviem zatial vám nech môžte ísť na obed. Dnes poobede máte tréning. Začína sa o 16:30 takže naneskor o 16:00 na štadióne. A inak máte volno". Povedal tréner.
"A nezabudnite zajtra o 9:40 máme další zápas". Dopovedal ešte tréner.
"Dobre ďakujeme". Povedali sme všetci naraz.
"Môžte ísť obedovať dobrú chuť". Povedal Šatan. Všetci sme sa vybrali do jedálne. Naložili sme si a išli sme si sadnúť. Keď sme sa najedli tak sme išli späť do izby. V izbe sme si klasicky lahli na postel. Po chvílke tichého ležania som zacítil že Karin si na mňa lahla a zaspala. Pohladkal som ju a dal jej pusu do vlasov.
"Slafko? Miláčik moj? Nepozres si so mnou film?". Spýtal sa ma Kňažo.
"Jajha Kňažo. Zlato čo mám s tebou robiť pusti niečo". Odpovedal som mu. Kňažo si bez opytanie lahol vedľa mna. Na notebooku pustil niaky horor. Bol to len taký kratší horor. Naštastie ten hovor trval iba hodinu a dvadsať minút. Keď sa horor skončil tak som sa niako snažil postaviť.  Ale jediná možnosť ako sa postaviť bola zobudiť Karin.
"Karin? Zachvílu mam tréning vstavaj". Snažil som sa ju niako zobudiť. Stále spala. Pomaly som sa niako snažil vyšuchnúť. A až vtedy sa zobudila.
"Kam ides?🥺". Spýtala sa ma Karin ospalo a smutne.
"Na tréning". Odpovedal som jej. Karin ma chytila za ruku a snažila sa ma hodiť na postel. Nedarilo sa jej to. Však ona má možno o polku menej kíl jak ja. Veľmi tažko ma zhodí na postel.
"Karin. Láska zachvíľu mám tréning musím sa ísť prezliect". Povedal som jej. Karin sa stále márne snažila ma hodiť na postel.
"Prezlečieš sa a pojdes ku mne este?". Spýtala sa ma Karin. Pevne ma držala nech nikam nejdem.
"Ale len nachvíľu lebo budem meškať". Odpovedal som jej. Pustila moju ruku a išla dalej spať. Ja som si išiel zatial z kufru vybrať niake oblečenie a išiel som sa prezliecť. Prezliekol som sa a nachystal som si veci.
"Slafko za 10 minút ideme odveze nas Šatan". Povedal mi Kňažo.
"Okii". Povedal som a dochystal som si veci. Keď som sa už išiel obúvať tak sa hneď Karin ozvala.
"Nene ideš si krásne ku mne lažkať😌❤". Povedala Karin. Položil som si veci a išiel som si ku nej lahnuť. Objala ma.
"Za 5 minút máme byt dole". Informoval ma Kňažo. Karin ma ešte pevnejšie objala.
"Aj by som už išiel ale Karin ma nechce pustit". Povedal som Kňažovy. On sa hneď postavil. Išiel za Karin. Chytil ju za pás a ťahal preč. Ale Karin sa ma držala ako kliešt.
"Idem s vami". Povedala Karin a hneď vyskočila z postele.
"Ponahlaj". Povedal jej Kňažo. Karin si vybrala tepláky z kufra a obliekla sa. Ja som sa zatial išiel obuť. Kňažo nás už čakal na chodbe. Karin si rychlo zobrala veci a obula sa. Všetci traja sme bežali rýchlo ku výťahom. Výťah nešiel tak sme bežali dole schodmi. Ale to by nebola Karin keby sa hneď na prvom schode nešmykla. Zobral som ju teda na ruky a bežali sme dalej dole. Keď sme došli dole už nas tam čakal Šatan.
"Dobre neriešim podte radsej do auta". Povedal Šatan. Mieril tým na to že mám Karin na rukách. Jemne som Karin položil na zem a išli sme do auta.