Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

na Slovensku!

Išli sme do lietadla. Tentokrát sme sedeli Ja, Jurko a Kňažo s tým že ja som bola pri okne a Kňažo v uličke. Sadli sme si a po chvíľi sme začali vstúpať. S Jurkom sme sa chytili za ruky. Keď sme už vzlietli tak som si všimla že Kňažo zaspáva. Oprela som sa o Jurkove rameno a snažila som sa tiež zaspať. Jurko zaspal ešte predomnou. Po pár minútach som zaspala aj ja. Zobudila som sa až na to že ma niekto budí. Budil ma Jurko s tým že už sme pristáli.
"Karin vstavaj pristáli sme". Budil ma Jurko.
"Laska už sme v Blave". Naďalej ma Jurko budil ale mne sa nechcelo vstávať. Nakoniec som vstala. Pobrali sme si veci a vytúpili sme z lietadla.
"Hellou Slovensko". Zakričala som s Kňažom a Jurkom naraz. Hneď si nás fotili novinári. Len sme cez nich prešli a išli sme si po kufre. Zobrali sme si kufre.
Pov Jurko
Počas druhého letu som zaspal po pár minútach. Zobudil som sa až chvíľku pred pristátim. Keď sme pristali tak som zobudil Kňaža a Karin ale Karin protestovala. No nakoniec vstala a vystúpili sme z lietadla. Privítali sme Slovensko. Začali si nás fotiť a točiť novinári. Len sme cez nich prešli a išli sme si po kufre. Zobrali sme si kufre a už v diaľke som spoznal Lucku. Keď si ma všimla hneď za mnou bežala. Bežal som jej naproti. Lucka na mňa skočila a ja som ju hneď s úsmevom na tvári objal. Vidieť svoju sestru po skoro mesiaci je super.
"Ahooj Jurko❤". Pozdravila ma Lucka. Usmial som sa na nu a dal som jej pusu na čelo.
"Ahooj princeznička". Pozdravil som ju tiež. Kňažo a Karin došli za nami. Kňažo bral aj moje veci.
"Lucka ahoj". Pozdravil Kňažo moju sestru.
"Ahooj Samo". Pozdravila ho Lucka a objala ho.
"Luci takže toto je moja frajerka Karin". Predstavil som Lucke Karin. Lucka sa hneď usmiala.
"A laska toto je moja malá sestre Lucka". Predstavil som Karin Lucku. Lucka hneď objala Karin.
"Ahoj Lucka". Pozdravila Karin Lucku.
"Ahooj". Pozdravila Lucka Karin. Bol som štastní že sa Lucke Karin páči. Došli za nami aj moji aj Kňažovy rodičia.
"Ahojte". Pozdravil som ich.
"No ahojte ako ste sa mali?". Hneď sa nás spýtali rodičia.
"Veľmi dobre😂". Odpovedal im Kňažo. Po chvíľi došiel za nami aj tréner.
"Ahojte. Karin, Juraj, Kňažo podťe nachvíľu". Povedal nám tréner.
"Ideme". Odpovedali sme všetci traja naraz a išli sme za ním.
"Takže chalani teraz máte dva týždne voľno a potom idete do Fínska". Povedal nam tréner. My sme ho nenechali ani dohovoriť.
"Ale však tam nemali ísť". Prerušila ho Karin.
"A ty Karin my dvaja sa stahujeme do Fínska. Do Turku kde budú chalabi hrať". Povedal nám tréner. Karin ho hneď objala.
"Ďakujeme". Povedali sme všetci traja naraz. Potom už Karinmusel aísť s trénerom domov.
"Ahoj laska❤ keď prídem domov ti hneď napíšem". Povedala mi Karin. Objal som ju a dal som jej pusu.
"Ahooj❤". Rozlúčili sme sa s Karin.
"Čus babička". Pozdravil Kňažo Karin. Karin ho objala a potom už odišli. Ja a Kňažo sme sa vrátili späť za našimi. Započul som že niekto ešte na nás kriči.
"Chalani do 10 minút v autobuse". Kričal na nás tréner.
Počkať co? My ideme autobusom? Haha dobre vedieť.
"Tak ahojte dúfam že prídete na námestie". Povedal som rodičom.
"Ano prídeme❤". Povedala Lucka. Rodičia len na nu pozerali. Bolo mi jasné že plány teraz vymýšla Lucka.
"Ahoojte". Pozdravila nás Lucka a objala nás. S Kňažom sme nechali hokejové veci rodičom a zobrali sme si len kufre a dresy. Išli sme do autobusu. Karin a tréner išli autom. Takže s Kňažom sme sedeli spolu v autobuse. Zastali sme pred hotelom. Vystupili sme a zobrali sme si veci a išli sme na izbu. Na izbe nás čakal plán. Za hodinu máme byť dole.
"Kňažo chystaj sa za hodinu máme byť pred hotelom". Povedal som Kňažovy. Ten už chystal vraždu tých ktorí to vymysleli. Prezliekli sme sa zobrali sme si ruksaki len a išli sme dole. Postupne prichádzali aj ostatný. Išli sme na otvorený autobus. Kývali sme všetkým ľudom a potom sme už išli na námestie. Vyšli sme na pódium. Podišiel som k mikrofónu.
"Ešte by som veľmi rád privítal na pódium jednu super osobu, ktorá nám všetkým spríjemňovala pobyt a bola nám oporou. Bola ako naša športová psychologička. Privítajme Karin Craig". Povedal som do mikrofónu. Karin došla za nami. Hneď som ju objal. Rozhodol som sa že náš vzťah teraz nepovieme. Potom sme mali ešte rozhovori a robili sme si fotky s fanúšikmi. Okolo 20:00 sme sa dostali na hotel.
*presunieme sa o 5 dní.
Pov Karin.
Dnes je to 5 dní od toho čo sme prileteli späť na Slovensko a 3 dni čo sme v Košiciach. Zajtra máme s Jurkom mesačné výročie. Už je večer 20:30. Sedím s tatkom v obývačke o pozeráme film. Keď sme dopozerali film išla som sa do izby prezliecť a odlíčiť. Keď som to spravila vrátila som sa späť dole. Najedla som sa a išla som znova hore. Lahla som si na postel a pustila som si další film. Skoro celý film som len premýšlala o tom čo sa za posledný mesiac stalo. Začala som chodiť s Jurkom, boli sme na olympiáde a spoznala som Jurkovu sestru a veľa dalšieho.

(Na dnes asi aj posledný, lebo pozeram hokej a nejsom doma)
(A zajtra víde mozno jeden)