*ráno 9:00
Jajha zase je ráno. Dnes hrajú chalani další zápas a to už proti Nemecku. Zazvonil nám budík a ja som ho vypla. Snažila som sa dostať preč z postele ale nemohla som. Jurko ma pevne objímal. No nakoniec sa mi niako podarilo vyslobodiť z jeho objatia a išla som sa prezliecť. Medzi tým sa zobudil aj Jurko. Kňažo ake nečakané ešte stále spal.
"Dobre ránko❤". Popriala som Jurkovy.
"Aj tebe🥱❤". Poprial mi Jurko. Jurko sa išiel tiež prezliecť. Potom sme sa rozhodli ísť spoločne zobudiť Kňaža.
"Kňažo vstavame!". Zakričali sme na Kňaža. On okamžite vyletel z postele.
"Kolko je?🥱". Opýtal sa nás ešte polovične spiaci Kňažo.
"9:20". Odpovedala som mu. Kňažo sa niakym zázrakom vymotal z postele. Ja som si zatial lahla na svoju postel. Keď sa Samo prezliekol tak sme sa všetci traja vydali na raňajky. Najedli sme sa a išli sme späť na izbu. Po ceste sme stretli ešte Jurča a Takáča. Vyzerali že sa bohvie ako nevyspali.
"Čaute🥱". Pozdravili nás naraz. Jurčo sa skoro prizabil na rovnej zemi.
"Ako dlho ste spali?". Spýtal sa ich Juro. Bolo mi jasne že spali max dve hodiny.
"Nevem 1 a pol hodiny? Nevem moc tazke otazky". Odpovedal mu Takáč. Ďalej sme ich už radšej nechali ísť na raňajky. Došli sme na izbu a ja som si s úsmevom na tvári lahla na postel. Kňažo na mňa pozeral zabíjackým pohladom. Mal smolu jeho čaká zachvíľu zápas a mňa čaká len chystanie. Kňažo odišiel do kúpelky a Jurko si sadol vedľa mňa.
"Prídeš ešte pred zápasom za mnou?🥺". Spýtal sa ma Jurko. Ja som mala iskričky v očiach.
"Za koľko odchádzate?". Spýtala som sa ho. V mojej hlave sa vyvinul super nápad. Napadlo ma že by som išla s nimi.
"Za cca 15 minút prečo?". Odpovedal mi Jurko s otázkou.
"Kňažo! Padaj s tej kúpeľne". Zakričala som na Sama. Rýchlo som si vybrala niake oblečenie z kufra a išla sa prezliecť. Jurkovy snaď doplo že idem s nimi. Rýchlo som sa prezliekla a jemne namalovala. Moj fit spočíval z riflí a Jurkovej mikiny. Dala som si len trochu korektoru a maskaru. Vyšla som z kúpelky.
"Môžme ist". Povedala som keď som vyšla z kúpelky. Jurko ma hneď objal. Kňažo radšej neriešil a išiel sa obut. Dochystali sme sa a išli pred hotel. Tam nás už čakal môj tatko. Divne na mňa pozeral.
"Tatinko idem s vami😁". Povedala som otcovy.
"Nasadajte". Povedal a tak sme aj urobili. Sadli sme si do auta a išli smer štadión. Zastali sme pred štadiónom a išli sme do šatne. Ja som išla s nimi však why not. V šatni už bol skoro celý tým.
"Ale ale kto nás prišiel pozrieť😂". Povedal mi Cehlo hneď jak som vstúpila do šatne. Všetci sa len zasmiali. Chalani sa prezliekali do výstoje. Počas ich prezliekania som si išla kúpiť do automatu pitie a niaku maškrtu. Po ceste späť do šatne ma zastavili novinári.
"Môžme pár otázok?". Spýtali sa ma novinári.
"Jasne". Odpovedala som im. Oni hneď otočili na mňa všetky kamery a začali sa ma pýtať otázky.
"Karin chodíš zo Slafkovským? Ako sa má Juraj Slafkovský?". Hneď sa ma spýtali novinári. Ja som sa už modlila ku všetkým svätým aj nesvätým nech sa ma už tieto otázky nepítaju.
"Cítite niečo ku Slafkovskému?". Spýtali sa ma novinári. Chcela som odtial zdrhnúť ale radšej som odpovedala.
"Je to naše súkromie a Juraj sa má dobre a niake city má každý ku každému či pozitívne či negatívne takže ano cítim ku nemu niečo". Odpovedala som im. Akurát som videla prechádzať Marka Daňa ale on si ma ani nevšimol. Kričať sa mi na neho neoplatilo. Takže zase otázky super.
"Oslávila si s nimi prvú výhru?". Spýtali sa ma dalsiu otázku novinári.
"Aj hej aj ne. Myslím si že môžem povedať aj za Jura a asi aj za Kňaža že by sme tam najradšej neboli". Odpovedala som im. Započula som niaki známy hlas. Hneď som zitila že kto to je.
"Ahooj prin... Karin". Pozdravil ma Jurko a dobehol za mnou. Objala som ho. Novinári na nás zazerali.
"Takže ste spolu?". Spýtali sa nás zase novinári.
"Súkromie". Stručne im odpovedal Jurko.
"Juraj nebojíte sa že ako budu vaše fanúšičky reagovať keď si nájdete priateľku?". Spýtali sa Jurka novinári.
"Ani nie viem že mi budu písať že ma milovali a atd. Ale moje srdce bude proste patriť len tej osobe a či sa im to bude páčiť alebo nie je to proste môj život". Odpovedal im Jurko a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala.
"Blbečci! Podťe zachvílu mame rozkorčulovanie". Zakričal na nás Samo. Hneď sme išli na striedačku. S Jurkom sme sa ešte objali a on išiel na ľad a ja som si sadla na lavičku. Akurát mali rozkorčulovanie. Pozerala som že ako sa im darí. Ani som sa nenazdala a sa začala prvá tretina. Jurko si sadol vedľa mna.
YOU ARE READING
Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}
Random‼️GRAMATICKÉ CHYBY NERIEŠ‼️ je ich tam veľa V príbehu sa môžu nachádzať aj vulgarizmy a sex