Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

Zase Jakub🙄 a Jurko odišiel🥺

Keď už začali chalni chodiť do satne tak my sme isli zo satne preč. Vyšli sme pred štadión. A tam stal.....?.
Stal tam?.....

Nepoviem kto😏

Ja neviem mám povedať kto?

No dobre ja teda poviem

Stal tam....?

Stal tak Kubo🙄. Ano ten Kubo môj Ex.
Mna snaď jebne. Čo tu do rici robí on?!
Nevšimali sme si ho a išli sme dalej. Ale on si nas všimol.
"Ahoooj laska❤ a caute🙄". Pozdravil nás Jakub. To laska bolo mierene na mna.
Really 'laska'? Tak mi moze hovorit len Jurko a mozno Kňažo.
"Kurva nejsom žiadna tvoja laska!!". Začala som hneď kričať na Jakuba. Mna tu nebude nazývať laska.
"Ale preco milacik? Milujem ta❤". Povedal Jakub a objal ma. Snažila som sa z jeho objatia niako dostat.
"Pusti ju!". Začal na Jakuba kričat Jurko. Jakub ho neposluchol. Jakub ma chytil a pobozkal ma. Snažila som sa mu bránit ale nedalo sa. Keď ma konečne pustil tak som videla že Ďuri uteká preč.
"Vydis co si sposobil?! Si iba obyčajný debil!". Kričala som na Jakuba.
"Vypadni!". Zakričal Knažo na Jakuba.
"Milujem ta laska❤". Povedal mi Jakub a znova ma chytil. Zase ma pobozkal.
Mna snad jebne. Ten debil ma aj bozkavat ide.
Keď ma Jakub pustil tak som si všimla že to Jurko celé videl. Samo dal Jakubovy facku. Jakub mu ju vratil. Potom sa tam začali biť. Ja som videla že Jurko beží dalej.
"Stači!! Prestante sa biť!". Kričala som na chalanov. Ignorovali ma a dalej sa bili.
"Jakub staci! Chces aby som zavolala policiu?". Kričala som na Jakuba. Ten dalej bil Sama. Bil ho este silnejsie. Samo bol akurat v takej polohe ze ho moc bit nevedel. Strašne som sa bála o Sama. Vzdala som to a z plnych pluc som zakričala.
"Prosiiim staci!!!!". Kričala som z plných plúc. Zo štadiona vybehol Cehlo a Čerešnak. Hneď za nimi moj otec a Šatan.
"Čo sa tu deje?!". Zakričal moj otec.
"Vidis biju sa!". Povedala som otcovi. Cehlárik a Čerešnák sa ich zatial snažili od seba dostať.
"Kto je ten druhy chalan?". Spýtal sa ma Šatan.
"Moj Ex🙃, ktorý mi stále vyznáva lásku". Odpovedala som mu.
"A Juro je kde?" Spýtal sa ma tatino.
"Odišiel kôli Jakubovy😭". Odpovedala som mu. Začali mi stekať slzy po tvári. Tatino ma hneď objal.
"Karin čo sa deje?". Spýtal sa ma Šatan.
"Ten debil Jakub! Kôli nemu Jurko odišiel!😭". Odpovedala som mu.
"Poď si sadnúť na lavicku". Povedal mi Šatan. Tatino ma pustil a išiel späť do vnútra. Po ceste s niekim volal. Ja som si isla sadnut na lavicku. Satan isiel so mnou.
"Karin tak hovor čo sa presne stalo". Povedal mi Šatan.
"No ja som najprv s Jurkom a Samom bola v šatni. Ked došli ostatný tak sme isli pred štadion. Tam bol Jakub. Najprv sme ho ignorovali ale on začal na mna hovorit a hovoril mi laska. Ked som mu to zakazala tak mi zacal vyznávať lasku. Potom ma objal a pobozkal. Ja som sa od neho nevedela odtrhnuť. No a keď tu Jurko uvidel tak bežal preč. Potom ma Jakub znova chytil a pobozkal. Jurko stál vtedy za stromom. No a keď som si ho všimla tak bežal preč. A Samo to vzdal a dal Jakubovi facku. No a potom sa začali biť. Snažila som sa ich rozdeliť ale neslo to". Povedala som Šatanovi všetko. On sa na mňa pozrel a objal ma.
"Neboj🥺❤ pôjdeme za Jurajom a porozprávaš sa s ním". Povedal mi Šatan.
"Ale on ma vyhodí🙂". Povedala som smutne.
"Keď ta vyhodí tak sa s nim porozpravas zajtra na tréningu". Povedal mi Šatan. Keď som sa pozrela na chalanov tak ich akurát od seba odtrhli. Neváhala som a rýchlo som bežala za Samom. Skočila som na neho. Objal ma.
"Auu". Zasičal Samo.
"Prepac🥺❤". Povedala som a objala som ho slabšie.
"Si v pohode?". Spýtala som sa Sama.
"Neboj sa som❤ a kde je Slafko?". Povedal a spýtal sa ma Samo.
"V tedy jak ma Jakub pobozkal bežal preč". Povedala som mu. Samo ma objal ešte silnejšie.
"Vy spolu chodite?😏". Spýtal sa Nemec mňa a Sama.
"Ne!! Samo je moj najlepsí kamarat😌". Odpovedala som mu. Samo ma už pustil.
"Babička ideme za Slafkom?". Spýtal sa ma Knažo.
"Pred chvílou som s tým poslala do riti Šatana. Však by ma Jurko vyhodil". Povedala som Samovi.
"No dobre ja mu dneska zavolam". Povedal mi Samo. Išli sme si sadnúť na lavicku.
Pov Jurko
Preď stadiónom bol ten Karin Ex🙄. Začal jej hovorit laska a atd. Strasne mi to vadilo ale nechal som to tak. Potom Karin objal a pobozkal. To som už nezvládol a bežal som preč. Mal som slzy v očiach tak som zastavil pri strome. A keď som sa tam znova pozrel tak ju znova objímal a dal jej pusu. Bežal som ďalej preč. Išiel som domov. Doma nikto nebol tak som si zobral slúchatka a prezliekol som si mikinu. Napísal som ešte odkaz rodičom. 'Neviem či prídem domov. Ak áno tak neviem kedy to bude. Ľúbim vas❤. Povedzte prosim Karin že som ju vždy miloval a aj vždy budem. Ona vie čo sa stalo. Ak náhodou prídem tak vám to poviem tiež'. Ten odkaz som položil na linku. Vybehol som preč z domu. Išiel som na moje oblúbene miesto. Išiel som na skalu kde chodievam ked som smutný. Sadol som si úplne na kraj a rozmýšlal som.
Prečo? Prečo práve nám sa to musí stať. Kebyže nejdeme do tej zasranej školy tak by sa nič nestalo. Ako ju mohol pobozkať?! A prečo mu Karin nedala aspoň facku? Kurva ja tak strasne Karin milujem.
Z mojich myšlienok ma vythol zvoniaci mobil. Vypol som si zvonenie a neriešil som to.
Skočim? Neskočim? Ja neviem. Karin milujem a vadí mi keď ju objíme a bozkáva niekto iný. Kebyže je s nim tak to nezvládnem.
Ďalej som premýšlal. Nakoniec som sa rozhodol neskočit. Neurobil by som to len kôli rodine a kamarátom. Pred smrťou chcem aspoň posledný krát Karin pobozkať. Rozhodol som sa ísť preč. Išiel som do lesa.

(Dnes bude asi ešte jeden)