Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

tréner sa stratil?

S Jurkom sme sa objímali a konečne sa začal Kňažo zobúdzať.
"Ale dobre ránko spachtoš". Povedala som Kňažovy. Ten sa len pousmial a niako sa vytackal z postele.
"Idem za tatkom hneď som spät". Povedala som chalanom.
"Idem s tebou". Povedal Jurko. Obaja sme sa postavili a išli za mojim tatkom. Zaklopali sme mu na izbu. Žiadna odozva.
"Nebude náhodou dole?". Spýtal sa ma Jurko.
"Asi hej". Odpovedala som mu a išli sme dole. Prezreli sme celý dol a nebol tam ale auto tu mal.
"Kde môže byť?". Spýtala som sa Jurka.
"Neviem poď pome ho ešte hladať ked chces". Odpovedal mi Jurko.
"Laska vidím že keď furt chodíš tak ta to bolí takže ideme na izbu!". Povedala som Jurkovy. Chcela som ísť hladať tatka ale bála som sa o Jurka. Viem aký Jurko je tak som nechcela riskovať že skončí v nemocnici.
"Ja to zvládnem pome ho hladať". Povedal Jurko. Ťahala som ho za ruku do výtahu ale on ma ťahal von z hotela. Pozreli sme celé okolie hotela a môj tatko nikde. Začala som sa o neho už dosť báť.
"Laska ja sa o neho bojim čo keď sa mu niečo stalo? Nikdy by som si to neodpustila🥺😖". Povedala som Jurkovy. On ma hneď objal.
"Neboj určite je v poriadku vyskúšaj mu zavolať". Utešoval ma Jurko. Vybrala som si mobil a hneď som zavolala otcovi. Nedvíhal. Objala som Jurka a rozplakala som sa.
"Nedviha pome ho ešte hladat😖". Povedala som Jurkovy v objatí. Vydali sme sa ďalej hladať tatka. Pozreli sme celý hotel aj recepčná nám povedala že ho dnes nevidela. Strašne som sa o neho bála. Bála som sa že sa mu niečo stalo. Viem že je silný a vie sa brániť ale predsa len je to môj otec tak báť sa o neho je normálne. Jurko ma objal a dal mi pusu. Išli sme znova zaklopať tatkovy na izbu. Zase žiadna odozva. Znova som mu zavolala. Nedvíhal a ani z izby nebolo počuť zvonenie. Išli sme znova na recepciu. Dole sme stretli Kňaža.
"Čus idete jesť?". Spýtal sa nás Kňažo.
"Nie". Stručne som mu odpovedala. Kňažo sa nič nepýtal a išiel do jedalne. Ja s Jurkom sme išli za recepčnou.
"Dobrý deň môžem vás poprosiť náhradne klúče od izby 120?". Opýtala som sa recepčnej. Jurko ma objímal okolo pasu. Bolo nám jedno že všetci prechádzaju.
"Prepáčte ale náhradne kľúče od izby 120 už nemáme". Odpovedala mi recepčná. Ešte viac som sa rozplakala. Jurko ma pevne objal.
"Aha dobre ďakujeme". Povedal Jurko a odišli sme.
"Laska ja sa bojim čo ak sa mu naozaj niečo stalo?". Hovorila som Jurkovy do hrude.
"Neboj určite je v pohode keď chceš môžme ísť na štadión sa pozrieť". Povedal mi Jurko. Len som prikívla a išli sme pešo na štadión. Aj ked to je pešo asi 20 minút ale ešte ani jeden nemáme 18. Došli sme pred štadión. Otvorili sme dvere od vstupu pre hráčov a išli sme hladať tatka. Pozreli sme celý štadión a tatko nikde. Spýtali sme sa aj niakych ludi ale ani tí ho nevideli.
Vyšli sme pred štadión. Zase som sa strašne rozplakala. Jurko ma objal a sadli sme si na lavičku. Rozhodla som sa zavolať Šatanovy. Ani ten nedvíhal.
"Ani Šatan nedvíha😖". Povedala som Jurkovy. Ten ma objal ešte pevnejšie. Už sme boli obaja z toho zúfali. Ostávala necelá hodina do zápasu. Znova sme vošli dnu a išli smer šatna. V šatni už bol celý tým ale tatka nikde.
"Kde ste boli?". Spýtal sa nás Cehlo.
"Nerieš". Odpovedal mu Jurko. Sadli sme si na Jurkove miesto a on sa začal prezliekať.
"Nevideli ste trénera?". Spýtal sa Hrivík.
"Nie". Odpovedala som mu. Jurko videl že mám zase slzy na krájíčku. Objal ma. Všetci sa prezliekli a išli sme na striedačku. Tatka nikde. Chalani išli na ľad. Po chvíľi došiel Šatan. Hneď som na neho skočila.
"Karin klud". Povedal mi Šatan.
"Kde si bol? A kde je tatko?". Spýtala som sa ho.
"Bol som hladať tvojho otca od včera sa mi neozval". Odpovedal mi Šatan. Znova som sa rozplakala. Jurko vyšiel z ľadu. Objala som ho.
"Tatko sa stratil😭 nikomu sa neozval". Povedala som Jurkovy cez slzy.
"Šatan zvládneš to s nami?". Spýtal sa Jurko Šatana.
"Zládnem". Odpovedal Šatan Jurkovy. Jurko si so mnou sadol na lavičku.
"Inak Šatan možno nebudem môcť dobre hrať kôli tomu bruchu". Povedal Jurko Šatanovy.
"Aha dobre však sa moc nenamáhaj prinajshoršom presunieme zapas". Povedal Šatan Jurkovy. Už všetci vyšli z ľadu. Kňažo si hneď všimol že plačem.
"Karin čo sa deje?". Spýtal sa ma Kňažo a sadol si vedľa mňa a Jurka.
"Tatko sa stratil". Odpovedala som mu. Kňažo ma objal.
"Nájde sa". Utešoval ma Kňažo. Neverila som mu ale snažila som sa mu veriť. Už odpískali začiatok zápasu. Jurko mi dal pusu.
"Držim vám palce". Zakričala som sa chalanov. Všetci sa na mňa usmiali. Začal sa zápas.
Práve sa začal zápas Slovensko vs USA. A Slovensko nemá na striedačke trénera. Nikdo nevie kde sa akurát tréner Craig Ramsay práve nachádza vieme len to že ho hladali.
Keď to komentátor vyhlásil znova som sa rozplakala. Všimla som si že Šatan tiež od toho nemá daleko. Po chvíľi zápasu došiel niekto další na striedačku.