Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

Jurajko došiel

No písal mi Jurajko. Rýchlo som otvorila správu.
*chat
Laska💞❤
J: dobre ránko princezná❤
K: dobre ranko laska💞
J: ako si sa mi vyspinkala?
K: docela zle😕 a ty lasonka moja?
J: v pohode. Laska čo sa deje? Prečo si sa zle vyspala?
K: chýbaš mi🥺
J: aj ty mne a veľmi!❤
K: 🥺❤❤❤
J: zachvíľu mám tréning😕
K: no a čo sa netešiš?
J: neviem tu to je take ine. Nejsi tu ty😕❤
K: neboj zachvíľu sa vidíme. Pokúsim sa presvedčiť tatka nech môžem prísť za vami❤
J: ❤❤❤
K: ❤❤❤❤
*koniec chatu
Dopísala som si s Jurkom a bežala som dole za tatkom.
"Tati? Môžem ísť niekedy za chalanmi do Fínska? Prosiiim". Hneď som vyskočila na tatka z otázkou. Udivene na mna pozeral.
"Karinka ja neviem teraz majú toho veľa". Odpovedal mi otec. Len som prikívla a so smutnou tvárou som išla hore. Prišlo mi že tatko niečo tají.
POV JURKO
Poslednú dabu máme toho veľa. Karin mi strašne chýba tak som sa pár dni dozadu dohodol s Kňažom že ju pôjdeme pozrieť ako prekvapko. Všetko sme najprv poriešili s trénerom a potom sme sa aj dohodli z jej tatkom. Dnes ráno som si písal s Karin a vymyslel som si že idem na tréning, aj keď v realite musíme ísť na letisko. Rýchlo som si dobalil veci a bežal som dole kde ma už čakal Kňažo.
"Pohaj". Rozkázal mi Kňažo. Nasadli sme do auta a išli sme smer letisko. Vystúpili sme a prešli zase klasickými kontrolami až sme sa dostali do lietadla.
"Mám plán". Oznámil mi Kňažo v polke cesty v lietadle.
"Aký zase?". Spýtal som sa ho.
"Zavoláme Craigovy nech pošle Karin do obchodu a my budeme pri tom obchode". Povedal mi Kňažo jeho plán. Akože nebudem klamať plán to bol okey ale Karin nevychádza z domu tak som zvedavý či to víde.
"Okey ale som zvedavý či to víde". Odsúhlasil som Kňažov plán. Ďalej sme počas letu pozerali film. Pristáli sme už v Košiciach. Vystúpili sme z lietadla a Kňažo zavolal Craigovy.
"Za 40 minút máme byť pri parku". Oznámil mi Kňažo.
"Tak pohnime". Povedal som. Rýchlo sme si zobrali veci a bežali sme ku parku. Ešte počas cesty som napísal mamke nech nám príde po veci. Akurát sme stretli moju mamku. Zobrala nám veci a s Kňažom sme išli ku obchodu kam ma Karin ísť. Čakali sme ju pri rohu kadiaľ by mala ísť. Skrili sme sa za krík nech si nás nevšimne.
POV KARIN
Môj dnešný plán ísť von nevyšiel. Pozerala som rôzne filmy. Práve pri pozeraní už asi tretieho filmu mi vtrhol do izby otec.
"Karinka? Nezbehneš prosim do obchodu?". Spýtal sa ma tatko.
"No dobre a kam?". Odpovedala som mu. Tak predsalen dnes pôjdem von.
"Tam ku parku. Potrebujeme kúpiť tie tyčinky a ovsené vločky". Odpovedal mi tatino. Postavila som sa z postele.
"Oki idem dáš mi peniaze alebo si mám zobrať svoje?". Spýtala som sa ho preistotu.
"Dole ti dám". Odpovedal mi otec a hneď sa hrnul dole.
Niaky zvláštny je
Nechápala som čo je otcovi. Posledné dva dni možno aj tri je zvláštny. Nezaoberala som sa tým a išla som sa prezliecť. Dala som si len tepláky a Jurkovu mikinu. Zobrala som si ruksak a išla som dole.
"Na tu máš 10 eur. Kúp prosím asi 5 tých tyčiniek a dva balíky vločiek a ak chceš niečo si kúp". Povedal mi otec a dal mi peniaze.
"Oki do hodky som späť". Oznámila som mu a obula som sa. Vyrazila som ku obchodu. Ten obchod mám od domu asi 15 minút pešo. Dala som si airpody a pustila som si hudbu. Pomaly som si kráčala ku obchodu. Kúsok od obchodu som si dala dole slúchadka. Kráčala som ďalej ku obchodu. Asi 5 metrov pred dverami od obchodu ma objal niekto zo zadu.
To je Jurko?
Ten človek mal istú voňavku ako Jurko. Ale to že by to mohol byť Jurko ma ani vo sne nenapadlo však ten je vo Fínsku. Objal ma další človek zo zadu. Tento mal istú voňavku ako Kňažo. V priebehu stotiny som zo sebou mykla a otočila som sa.
"Laska!!! Kňažo!!!❤". Zakričala som snaď na celý svet. Ano bol to Jurko s Kňažom. Hneď som ich objala.
"Ahooj princezná❤". Pozdravil ma Jurko a venoval mi bozk. Začala som ho bozkávať. Po asi 2 minútach sme sa odtrhli.
"Ahooj babička💞". Pozdravil ma Kňažo. Hneď som ho objala a venovala som mu kamarádsky bozk na líce.
"Čo tu robíte?". Spýtala som sa ešte zaskočene.
"Prekvapenie!😂❤". Zakričali obaja naraz. Objala som ich. Potom sme už išli spolu do obchodu. Kúpila som všetko a vyšli sme z obchodu.
"A na ako dlho ste tu?". Spýtala som sa ich už pred obchodom.
"Bohužial, len na ani nie dva dni. Pozajtra ráno odlietame". Odpovedal mi Jurko. Práve túto odpoveď som počuť nechcela. Pomalým tempom sme kráčali ku mne. Otvorila som dvere a vo dverách koho nevidíme? No môjho tatka ale nebol sám. S ním tám stála dokonalá Natália. No zabudla som vám povedať že som sa stihla pohádať aj s Natáliou.
Čo tu ta robi?
Nechápala som čo tu robí. Jurko ma chytil za ruku kedže vedel že som sa s nou pohádala a aj vedel prečo.
"Klamala si mi!". Zakričala na mňa Natália. Len som pretočila očami a ťahala som chalanov hore do mojej izby. Natália ešte niečo na nas kričala. Zamkla som nás v izbe.
"Otvor tie dvere!". Kričala z druhej strany na mňa Natália. Ignorovala som ju.