*preskočíme na nedelu Celé dni som bola s Jurkom. Niekoľko krát nas už so Samom odtial vyhodili. Vadilo im že sme tam od rana do večera. Celé tie dni som skoro vôbec nespala. Jurko bol stále v umelom spanku. *6 ráno Ráno ma zobudil otrvaný budík. Ale z postele som vstala so slabým úsmevom. Dnes som sa dohodla z Kňažom že príde okolo 7 ku nám a pojdeme za Jurkom. Ledva ledva som sa vypratala z postele. Moje kroky mierili rovno dole do kuchyne. Dnes mal mať tatko tréning o 7 takže už by mal byť hore. Došla som do kuchyne. Tatko a Šatan sedeli za stolom a raňajkovali. "Dobre rano🥱". Pozdravila som ich. "Dobre ranko". Poprial mi otec a dalej jedol. V telke pozerali hokej tak sa cudujem že mi vobec otec odpovedal. Šatan mi len zamával a pozeral hokej. Išla som si urobiť kávu na prebratie. Na raňajky som si spravila toasty. Položila som si to na stol a začala jesť. Keď som dojedla tanier a hrnček som dala rovno do myčky. "Tati mam zapnúť myčku?". Spýtala som sa otca kedže myčka bola už plná. "Mozes dakujem". Odpovedal a pozeral hokej. Ja som zapla myčku a išla so pozrieť aký hokej vôbec dávaju. Akurát dávali Vegas golden knights a Buffalo Sabres. Obaja jasne fandili Las Vegas. Sadla som si vedľa nich a pozerala s nimi. Po skončení druhej tretiny som sa išla prezliecť. Niako som to nehrotila. Klasicky ako cele dni som si dala sivé tepláky a biely croptop. Zobrala som si malý ruksak kde som nahádzala potrebné veci. Zobrala som si veci a zišla som dole. Hodila som to do chodby a išla som dalej pozerat. "Kolko je hodin?". Spýtal sa tatko. Však ma na ruke hodinky😩. A aj na telke su hodiny. "Čo ja viem. Sa pozri". Odpovedala som mu. Tatko sa na mňa pozrel zabíjackym pohladom. Asi som radsej mala drzat hubu😐. "A inak Karin ty kam ides?" Spýtal sa ma Šatan. Ja sa ho mozem spytat co tu robi on?! "Ideme zo Samom pozrieť Jurka a ano znova". Odpovedala som mu. "A inak tati je 6:40". Odpovedala som tatinovy na otázku. "Tak sa maj davaj si pozor a pozdrav Juraja". Povedal tatino a rýchlo sa postavil z gauča. Šatan sa tiež postavil. "Ahojte". Pozravila som ich. "Ahoj". Pozdravil ma Šatan a zmizol vo vchodových dverách. Tatko mi len zamával a išiel do auta. Ja som si sadla na gauč a dalej pozerala hokej. Z pozerania ma vytrhol zvonček. Zdvihla som sa išla som otvoriť. Ake nečakané že tam stál Kňažo. "Čau dedeček😎😂". Pozdravila som ho a objala. "Cus babička". Odzdravil ma a objatie mi opätoval. "Ideme?". Spýtal sa ma Kňažo. "Idem vypnúť telku a mozme ist". Povedala som a išla som rýchlo vypnúť telku. Vypla som ju a vratila sa za Samom. On stál pri aute. Čakať co? Odkedy Samo šoféruje?! "Od kedy šoféruješ?". Spýtala som sa Sama. "Už asi rok ale nie moc často". Odpovedal mi. Ja som len s otvorenými ústami zízala. Nie len to že má vodičak ale on má brutalne peknú audinu.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
(Len aby ste vedeli ako vyzerala)
"Babička? Haloo nasadaj". Hovoril na mňa Samo. Ja som len dalej zízala na tu audinu. Aaaaa ta audina je skurvene pekna. "Čo? Aha nasadam". Povedala som a sadla si dopredu. To je snaď len sen. Veď ta audina je brutalne pekna aj z vnutra aj z vonka. Samo naštartoval a isli sme. Celú cestu sme len počúvali pesničky. Zastali sme pred nemocnicou. Vystúpili sme a išli dnu. Na recepcii sa nás už radšej nič nepýtaju. Cestu na Jurkovu izbu už poznám na spamäť aj počet krokov už viem pomaly. Otvorili sme dvere a pozreli sa na Jurka. Ešte stále bol v umelom spanku . Sadli sme si na stoličky. Chvilku sme boli ticho. Ja som si lahla na Jurkovu ruku a hladkala som ho. "Idem si kúpiť kávu chceš aj ty?". Spýtal sa ma Samo. "Ano". Odpovedala som mu stručne. Aj keď som už jednu kávu mala pred hodinou ale nevadí. Samo odišiel a ja som dalej lezala na Jurkovej ruke. "Laska prosiim preber sa mi😭 neopúštaj ma😭❤". Hovorila som Jurkovy. Dúfala som že ma počuje. Rozplakala som sa. Vidieť ležať svojho frajera na nemocničnej posteli a modliť sa nech prežije je extra náročne. Dala som mu pusu. V tom akurát došiel Samo. "Tu máš a inak hovoril som s doktorom". Povedal Samo a podal mi kávu. To asi robiť nemal lebo som ju ledva udržala. "Hovor". Povedala som a hladkala Jurkovy ruku. "Že vraj ak by sa dnes alebo naneskor zajtra prebral moze ist na olympiadu a mal by byt v pohode ale ak sa preberie až za dva dni a neskor tak moze na olympiadu zabudnut a mozno aj na hokej na pár mesiacov". Povedal Samo. Ja som vôbec ničomu nechápala. "Takže ak sa preberie naneskor zajtra tak je uplne v poriadku? Ale ak sa preberie neskor tak už to neni úplne v poradku?". Spýtala som sa radšej pre upresnenie. "Ano". Stručne mi odpovedal Samo. Sedeli sme pri Jurkovej posteli. Ja som sa už modlila ku všetkým svätým a aj nesvätým nech sa Jurko preberie. Po asi hodine som už začala zaspávať. Samo medzitým stihol aj zaspať. Ale ja som nedokázala zaspať. Bola som strašne unavená a vyčerpaná ale zaspať som nevedela ani za boha. "Laska prosiim preber sa😭 milujem ťa najviac na svete a nechcem ťa stratiť😭❤". Hovorila som potichu Jurkovy. Samo sa už zobudil. "Kurva Slafko prosiim už sa konecne preber!😭 potrebujeme ťa prosiim preber sa!😭". Začal hneď po zobudení hovoriť Samo Jurkovy. "Laska prosiim milujem ťa😭❤". Opakovala som stále dookola Jurovy. Dala som mu pusu. A zacítila som že ma niekto pohladkal. Bol to......?
