novinky a dalšì zápas.

555 25 1
                                    

Pozrela som sa na Kňaža zabíjackým pohľadom. Kňažo vošiel do kúpelky a ja som mu ešte rýchlo ukázala fuckera. Išla som si ešte z kufra vybrať niaku mikinu ale môj kufor neobsahoval žiadnu dobrú mikinu.
"Laska? Že môžem tvoju mikinu?🥺❤". Spýtala som sa Jurka a dala som mu pusu.
"Čo by som ja pre teba nespravil ale chcem niečo zato😏". Povedal Jurko. Začala som ho bozkávať.
"Pokračujeme neskor😏". Povedala som Jurkovy. Len prikívol a dal mi pusu. Vybrala som si jeho mikinu zo Slovenskou vlajkou. Obliekla som si ju. Jurko sa pousmial a objal ma.
"Skalná fanúšička❤". Povedal Jurko a ja som mu venovala bozk.
"Tá najskalnejšia😏❤". Opravila som Jurka. Akurát vyšiel Kňažo z kúpelky.
"Slafkova obľúbena mikina nie?". Spýtal sa Kňažo keď si všimol co mám na sebe. Veľmi dobre som vedela že to je jeho obľúbena mikina.
"Moju obľúbenu mikinu musí nosit aj moja obľúbena žena❤". Povedal Jurko. Objala som ho.
"Jajha vy dve hrdličky😂". Povedal Kňažo a obliekol sa. Išli sme na raňajky. Vybrali sme si jedlo a sadli sme si. Najedli sme sa a išli sme zase krásne do izby. Ja som sa ešte trochu upravila a dala som si voňavku. Obuli sme sa a išli sme pred hotel. Čakali sme asi 5 minút a došiel môj tatko aj so Šatanom.
"Ahojte a nasadajte ponáhlame sa". Povedal môj tatko. Nasadli sme a vyrazili sme smer štadión.
"A prečo sa ponáhlame veď máme ešte veľa času?". Spýtala som sa tatka.
"Musíme ešte niečo poriešiť". Odpovedal mi. Ďalej som to neriešila. Zastali sme pred štadiónom. Vystúpili sme z auta a tatko si zobral veci a išli sme dnu.
"Juraj, Samo chodťe sa rozcvičiť ja vás budem potom potrebovať". Povedal môj tatko chalanom a odišiel. Chalani sa išli do telocvične rozcvičiť. Ja som si tam sadla na lavičku a pozerala som sa na nich. Pár drepov a tak som urobila aj ja s nimi. Rozcvičili sa a išli sme do šatne. Pomaly začali prichádzať aj ostatný. Ako posledný došiel Šatan.
"Chalani chodťe sa rozcvičiť a za do 40 minút budte nachystaní, a Juraj a Samuel Kňažko so mnou a aj ty Karin!". Povedal Šatan. Všetci sme odišli. Chalani išli na rozcvičku a ja, Jurko a Kňažo sme išli za Šatanom. Šatan nás zaviedol do Slovenskej kancelárie kde sedia treneri a pomocníci zo Slovenska. Nechápala som prečo práve sem nás zaviedol.
"Juraj ty si zatial najlepší hráč takže si to nepokaz. Som rád že som ťa vybral na olympíadu. Vedel som že ty vieš fakt dobre hrať". Povedal môj tatko Jurkovy.
"A aj ty Samo hráš veľmi dobre. Si fakt super obranca". Pochválil tatko aj Kňaža. Tatko im podal ruky. Nechápala som čo sa tu deje.
"Takže obom z vás došla ponuka ísť hrať do Fínka za klub TPS Türku". Povedal môj tatko hrdo. Ja som cítila že sa mi rozpadá celý život.
"A ty Karin my dvaja sa sťahujeme do Kanady". Povedal mi tatko. Keď to otec dopovedal tak som si hneď musela sadnúť. Mala som slzy na krajíčku.
"Pán tréner je to super ponuka ale ja to asi nepríjmem". Povedal Jurko a sadol si vedľa mňa. Automaticky som ho pevne objala.
"Tati že to je len sranda?!". Spýtala som sa otca. Dúfala som, že mi povie, že to je len sranda.
"Nie Karin není to sranda. Chalani sa potrebujú viac rozvíjať a Fínsko je super a my dvaja pôjdeme do Kanady a začneme nový život. A nie Karin ani ja nejsom z toho nadšený ale tak čo už". Povedal môj otec. Ja som už neudržala slzy a rozplakala som sa. Jurko ma pevne objal a utešoval ma.
"Karin. Láska ja ostanem s tebou slubujem!❤". Povedal mi Jurko. Usmiala som sa na neho a dala som mu pusu.
"Tati ja som si myslela že chceš pre mna to najlepšie ale teraz? Chalani majú isť do Fínska a ja musím íst do Kanady tak na to rovno zabudni! Idem s Jurko a Kňažom a bodka!". Povedala som otcovi.
"Karin ani ja nejsom z toho nadšený". Povedal mi otec. Pozrela som sa na neho a hned som zistila že to myslí naozaj úprimne. Ešte chvíľu sme sa rozpravali a museli sme isť už do šatne. Chalani sa prezliekli a išli sa rozkorčulovať. Sadla som si na lavičku a čakala na začiatok zápasu. Zápas sa začal. Postavila som sa na lavičku. Zápas proti Fínsku sme prehrali. Chalani boli z toho docela smutný. Išli sme do šatne a chalani sa začali prezliekať.
"Hlavy hore chalani! Však zajtra hráme o bronz!". Povedala som chalanom. Všetci sa na mna usmiali. Ďalej sa prezliekali. A zase klasicky bol Kňažo s Jurom posledný. Vyšli sme zo štadióna a nastúpili sme tatkovy do auta a išli sme zase smer hotel. Vystúpili sme z auta a hned sme išli do jedalne. Naobedovali sme sa a išli sme na izbu. Lahla som si na postel a hneď sa mi v hlave premietlo to čo dnes otec povedal. Začali mi stekať slzy po tvári.

Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}Donde viven las historias. Descúbrelo ahora