Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ff

5. Kapitola

Nina práve zaparkovala pred rodinným domom, v ktorom som ešte pred štyrmi rokmi bývala. Je to už tak dlho. Teraz tam býva už len mama a môj 14 ročný brat Samko. Otec od nás odišiel krátko po tom čo sa Samko narodil. V ten deň povedal mame, že nikdy nechcel deti a ona mu jeho život pokazila. Pokazila šťastie, ktoré mohli mať aj bez detí. Na žiadne šťastné chvíle s otcom si nespomínam. Už od môjho narodenia bol zdržanlivý. Cit ako láska z jeho strany nebol. Nechýba mi. Nikdy som ho nemilovala, nikdy som ho ani ako otca nebrala. 

Možno, keď som bola malá. Vtedy áno. Snažila som sa, aby si ma všímal, aby sa mi venoval, aby bol pri mne. Ale moje snahy boli márne. Nerozumela som tomu. Prečo všetci okolo mňa majú otcov, ktorí by pre nich aj zomreli a ja nie? Čím som bola staršia, tým viac som si to všímala. Škoda, že som sa snažila vsugerovať si vinu. Myslela som si, že je to mnou, že som neni dostatočne dobrá dcéra. Vina na mojej strane však nebola. Bola som len dieťa, nemohla som za nič. 

Nemohla som za to, že ma môj otec nenávidel. Každý jeden krát čo sa na mňa pozrel... v jeho očiach bolo znechutenie. Bol tam odpor, ktorý voči mne mal. Nenávidel ma. Tým som si istá. Rovnako aj Samka, ale s tým dlho nebol. Vlastne s ním nebol vôbec. Je to pre brata takto lepšie. Nemusel si aspoň zažívať to čo ja. To si nezaslúži nikto. Ten pocit, že vás vlastný otec nemiluje a opovrhuje vašou existenciou. Je mi však ľúto mami. Nezaslúžil si ju, mama bola pre otca až moc dobrá. 

Ale nikdy jej nezabudnem, že sme na prvom mieste boli vždy ja a môj brat, nie otec. Nevzdala sa nás aj napriek otcovmu nátlaku. Vychovávala nás sama, bez mužskej pomoci, bez človeka, ktorý nás mal milovať. Nepotrebujem ho. Nepotrebujem ho ja, nepotrebuje ho Samko a už vôbec ho nepotrebuje mama. Náš život bez neho je omnoho lepší. Otec doteraz musí mame platiť výživné za Samka. Má to nariadené od súdu, sám od seba by to nikdy neurobil. 

Moje kamarátky mi popriali veľa šťastia a ja som konečne vystúpila. Nervózne som kráčala spolu s prepravkou, v ktorej bol Buchta až k našej domovej bránke. Tak trochu som sa bála maminej reakcie. Vôbec neviem ako zareaguje. Viem, že som jej posledné dni robila starosti a to ma veľmi mrzí. Nezaslúžila si to, vlastne nikto z môjho okolia. Konečne som otvorila bránku a prešla až k vchodovým dverám. 

Zazvonila som a čakala až mi niekto otvorí. Netrvalo to dlho a vo dverách sa objavil Samko. Okamžite sa mu rozžiarili oči a objal ma. Bože, ako moc mi môj malý bráško chýbal. Tiež som ho objala a roztrapatila mu jeho blonďavé vlasy. Z našej rodiny sme vlastne všetci blondiaci. Ja, mama a taktiež Samko. Aj starká, po nej mám tak krásne husté vlasy. Samko sa na mňa zamračil, ale nepovedal nič. Nemal rád, keď sa mu niekto chytal vlasov, ale mne to toleroval. No čo, kúzlo staršej sestry. 

Pustil ma dovnútra a zavrel za nami dvere. Ja som zatiaľ položila prepravku na zem a pustila Buchtu. „Priniesla som ti kamaráta na víkend," Samko sa k nemu zohol a začal ho hladiť. Mal môjho kocúra rád. Dosť často ku mne chodieval len preto, aby sa s ním nachvíľku pomaznal. Buchta sa mu za to odvďačil vrnením. „Ako ti je?" spýtal sa ma bráško, keď som sa vyzúvala. Bol to starostlivý brat. Vždy sa zaujímal, aj keď bol o dosť mladší. 

„Uhm, myslím, že fajn. Neviem. Dnes idem s kamarátmi na Hip Hop Žije, dúfajú, že sa odreagujem. Vlastne dúfam v to isté. Ale to je jedno. Kde je mama?" spýtala som sa ho. Otočila som tému, aby som ho nemusela zaťažovať zbytočnými sračkami. Určite si toho všimol, ale tváril sa, že nie. Nechcela som s ním rozoberať moje ťažké životné obdobie. Viem, že by to pochopil, presda len už je dosť veľký. Jednoducho ho chcem len chrániť. 

„V kuchyni. Nevedela že prídeš?" „Nehovorila som jej nič," obišla som ho a šla do kuchyne. Mama práve miešala nejaké cesto a všimla si ma až keď som si odkašlala. Škoda, že idem preč. Rada by som zostala dokedy by neupiekla to čo práve robí. Robí tie najlepšie koláče na svete. „Terezka, zlatko," šokovane sa na mňa pozrela. Musela som ju týmto prekvapiť. Určite nečakala, že sa tu zrazu objavím. Nie po tom, v akom stave ma videla. Mama si umyla ruky a prišla až ku mne. Okamžite som ju objala.