Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ff

12. Kapitola

Zaklopala som na dvere od mojej a Paťovej izby a dúfala, že tam Paťo je. A vážne bol. Vďaka bohu inak by som sa sem nedostala. Kľúče mal on. „No to je dosť, že ideš." Pretočila som nad jeho poznámkou očami. „Keby ťa nemám rada tak ťa už nakopem. Ako je na tom Nina?" spýtala som sa tú najdôležitejšiu otázku. „Veľmi zle. Nebudem ti hovoriť ako začala vyvádzať, keď si odtiaľ odišla, ale bolo to peklo. Preto sme odtiaľ radšej všetci vypadli. Nič si z toho nerob Terka. Ona len potrebuje vychladnúť a uvedomiť si, že nie všetko je vždy podľa nej."

V tomto mal Paťo pravdu. Nina si vždy predstavovala, že celý svet bude fungovať podľa nej. Lenže tak to nie je a ona to musí akceptovať. „Neskôr sa s ňou porozprávam. Ale mám na teba otázku. Nevieš náhodou kde mám mobil a peňaženku?" Paťo sa zasmial. Tupec. Samozrejme, že je škodoradostný. „Vzal som ich od Niny a máš ich položené tam." Ukázal na nočný stolík vedľa postele. „Ďakujem."

„No okey, ja bežím naspäť na festival. Mám tam s Denisom ešte nejaké vybavovačky. Ty sa hlavne netráp kvôli Nine. Budete v pohode, to sľubujem." Usmiala som sa. Toto som potrebovala počuť. Nemám rada, keď sa s Ninou hádame. „Tak už bež nech na teba Denis dlho nečaká." S Paťom sme sa ešte objali a hneď na to za sebou zavrel dvere.

Ja som okamžite skočila do postele a chvíľku si v nej len poležala. Tento deň ešte ani poriadne nezačal a už sa stalo toľko vecí ako za celý týždeň nie. Potom som sa konečne postavila a šla si dať poriadnu sprchu. Viem, už som sa sprchovala, ale tam som tomu nevenovala špeciálnu pozornosť. Tu na to mám čas. Vyzliekla som si teda Dominikové veci a premýšlala, že mu to budem musieť niekedy vrátiť, aj keď by mu to nechýbalo. Nechcem mu byť nič dlžná. Aj keď som mu doteraz dlžná viac než dokážem uniesť.

V sprche som strávila neskutočnú hodinu. Nikam som sa neponáhľala a užívala si len vodu, ktorá stekala po mojom tele. Po nej som sa obliekla, usušila si vlasy a urobila si jednoduchý mejkap. Trošku som v našej izbe upratala a ešte zavolala mamine. V jednoduchosti som jej povedala, že som si včerajšok užila a nechala pozdravovať Samka a Buchtu. Mamina tiež všetkých nechala pozdravovať a pozvala Ninu na obed. To bude teraz trošku problém, ale vyriešim to.

Neskôr mi napísala Maťová priateľka Miška či by som s ňou, Maťom a Erikom nešla do mesta na obed. Môj žalúdok bol na tom konečne lepšie a začala som pociťovať hlad. Preto som súhlasila a ona mi už len odpísala, aby som za 15 minút bola pri ich aute. Predtým ako som mala ísť dole som sa ešte skúsila zastaviť v izbe Niny a Gaba. Tam som teda vôbec nepochodila. Otvoril mi Gabo a rovno mi zreferoval, že Nina sa teraz necíti na to, aby sa so mnou rozprávala. Potichu mi však pošepkal, že verí, že to medzi nami bude dobré. A keby nie tak mi pomôže niečo vymyslieť. Poďakovala som mu za ochotu a odišla dole.

Tam už na mňa čakali Miška s Maťom. Erik tu ešte nebol. „Ten kokot ešte musel ísť na izbu pre chlast." oznámil mi ihneď Maťo. Zakrútila som nad Erikom hlavou. Jasné, ten dilino sa bez alkoholu nikam nepohne. „Preto šoférujem ja, vieš? Aby si páni mohli popíjať a ja bola na sucho," posťažovala si Miška. Maťo ju ale okamžite zozadu objal a dal jej pusu do vlasov. „A pre to ťa veľmi milujem kráska." Maťo a Miška boli krásny pár. Boli spolu už veľmi dlho a stále bola v ich vzťahu tá iskra. Naozaj sa obaja veľmi milovali. Vždy som sa nad nimi potichu roztápala.

„Myslím, že ochlastu už vidím," pozrela Miška niekam za mňa. Otočila som sa a uvidela Erika ako k nám kráča aj s flašou v ruke. Ukázalo sa, že je to limetková vodka. V druhej ruke držal obyčajnú kofolu. Pozdravili sme sa s ním a konečne sme mohli ísť. Miška s Maťom sedela v predu a ja s Erikom vzadu. Erik mi okamžite podal vodku so slovami „včera ti určite nestačilo tak si daj teraz". Na to som mu ukázala prostredník, ale vodku som si od neho zobrala.