Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ff

29. Kapitola

Netušila som koľko je aktuálne hodín. Vedela som len to, že niekto práve buchol vchodovými dverami a prebudil ma zo spánku. Určite to bola Nina, kto iný má kľúče od bytu, že?

Chvíľku mi trvalo než som si uvedomila kde som. Teda s kým som. Ležala som na bruchu. Jednou polovicou tela som ležala na gauči, ale tou druhou? Na Dominikovi. Mala som cez neho prehodenú moju ľavú nohu. Jednu ruku som mala pri mojom hrudníku a tú druhu som mala položenú na Dominikovom hrudníku.

Vďaka tomu som zistila, že ho ten buchot nezobudil, keďže pravidelne oddychoval. Oboma rukami ma objímal. Ani neviem v akej časti filmu sme vlastne zaspali. Film sedm sme si pozreli celý, ale neskončilo to len pri ňom. Pustila som mu moju obľúbenú rozprávku Coco.

Ten tupec si vážne myslel, že to bude o pašovaní kokainu v Mexiku. Bol prekvapený, že to s tým nemá nič spoločné. Musela som mu vysvetliť, že je to rozprávka pre deti a logicky by tam nič také ako kokain byť nemalo.

Skôr než som sa stihla z Dominika zdvihnúť, do obývačky prišla Nina. Keď si nás všimla na gauči, zastavila sa. Sledovala nás s vyvalenými očami. Bodaj by nie. Nemala ani len tušenia, že je tu Dominik. Nepísala som jej o tom.

Nina mi hlavou naznačila, aby som sa presunula do kuchyne a hneď potom odišla. Asi nechcela Dominika zobudiť. Ja som z neho opatrne zliezla a šla za Ninou. Tá už sedela za stolom a čakala na mňa.

„Ty si mi kedy chcela povedať, že tu máš spoločnosť?" znela jej prvá otázka. „Nečakala som ho. Dnes sme si ešte písali a ja som sa ho pýtala čo dnes bude robiť. Odpísal, že bude len s kamarátom a možno pôjde do reštaurácie. A o štvrtej už mi volal, pričom stál pred kaviarňou." Objasnila som v rýchlosti Ninke. „Mám taký pocit, že ti chcel oplatit tie Pardubice." Uškrnula sa a ja som sa uchechtla.

„Áno chcel. Koľko je vlastne hodín?" spýtala som sa. Vôbec som nemala pojem o čase. „Jedenásť. Mala som večerné fotenie pri západe slnka tak preto som tu tak neskoro. Ale neboj, vezmem si veci a prespím u Mateja. A ty priprav Dominika na zajtra. Keď sa Matej dozvie, že tu je, určite bude chcieť dačo podniknúť."

S tým som tak nejak počítala. Chcela som sa ho na to vlastne spýtať, ale určite bude súhlasiť. Len som prikývla. Nina ma chvíľku skenovala pohľadom.

„Máš to pod kontrolou Terezka?" mikla hlavou smerom k zatvoreným dverám od obývačky. Mám? Tak nejak som nepoznala odpoveď. Nevedela som či to mám pod kontrolou. Vlastne mi to tak neprišlo. Dokázalo to rozhádzať celý môj svet.

„Neviem Nina. Ja len viem, že sa tomu nechcem brániť, aj keď by som mala. Vďaka nemu som šťastná. On ma robí šťastnou." Ninin úsmev ma dostal. Usmiala sa tak úprimne. Bola za mňa šťastná.

Vzala ma cez stôl za ruku a začala ma po nej hladiť bruškom palca. „To je najhlavnejšie. Možno ti to nedáva zmysel, možno si predstavuješ tie scenáre, čo to vlastne prinesie a kam to speje. Mala som to rovnako. Bála som sa, bola som neistá, ale pozri čo mi to prinieslo. A ja pri tebe budem stáť vždy. Bez ohľadu na situáciu. Ale teraz už vypadnem, máš tu svojho ochrancu a ja tu nie som potrebná." Žmurkla a pustila moju ruku, aby sa mohla postaviť.

Postavila som sa tiež a objala ju. Pre toto som mala rada Ninu. Bola ten najrozumnejší človek, ktorého som poznala. Mala to v hlave všetko zrovnané.

„Ďakujem. Zajtra ti určite napíšem." „Ešte aby nie. Dobrú noc zlato." Tiež som jej popriala dobrú noc a chcela som odísť keby ma nezastavil Ninin hlas. „A Tereza? Nemysli si, že sa z toho vyvlečieš. Pretože vieš, že ja chcem všetko poznať do najemenších detailov." Zasmiala som sa. Áno, toto je dámy a páni moja kamarátka. „Na toto som pripravená."