Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ff

17. Kapitola

Zaparkovala som pred rodinným domom mojej mami a vzala si z auta veci. Zazvonila som a dvere mi otvorila mama. „Ahoj, no poď ďalej. Ten tvoj kocúr už je celý bez seba, chýbaš mu." Objala som ju a vošla dovnútra.

Vyzula som sa a veci si položila do obývačky, kde som sa privítala so Samkom, ktorý bol veľmi šťastný, že tu dnes prespím a aj s mojim kocúrom. „Ahoj tlsťoch môj. Dúfam, že si nerobil veľké problémy." Vzala som ho z dlážky a poriadne vyobjímala. Okamžite mi začal olizovať tvár. Bolo na ňom vidieť, že je šťastný, že som pri ňom.

„Bol poslušný, dokonca konečne vedel trafiť na wc!" radostne zapišťala mama a pohladkala ho po hlave. Dala som Buchte pusu. Bol to môj šikovný kocúrik. Položila som ho už na zem a povedala mame, že si idem zaniesť veci do izby a prezliecť sa.

Moja izba vyzerala stále rovnako. Nič sa za tie 4 roky čo tu nebývam nezmenilo. Stále sú tu plagáty mojich obľúbených hercov, zbierka prázdnych krabičiek od cigariet, fotky, na ktorých sú ľudia, ktorí sú pre mňa dôležití a dokonca aj fotka Márie Terézie, ktorá bola moja obľúbená historická osobnosť. Moja láska k histórii tu mala svoje miesto.

Prezliekla som sa do pohodlného oblečenia a vrátila sa naspäť dole. „Terezka, ideš si so mnou zapáliť?" spýtala sa ma mama, keď som prišla dolu. Moju mamu dosť šokovalo, keď som sa jej v 17tich priznala, že fajčím. Bola šokovaná v tom zmysle, že by to na mňa nikdy nepovedala. Pôsobila som tak nevinne. Našťastie to chápala, keďže s tým začala v rovnakom veku ako ja. Nerobila mi prednášky, len povedala, že je to môj život a moje zdravie. Takže mám právo rozhodovať o tom čo robím.

„Áno idem." Šla som za mamou na zadnú terasu a sadla si ňou na náš gauč vonku. Podala mi cigaretu a pripálila mi ju. Našťastie fajčila marlborky ako ja. Iné mi nechutili. „Tak hovor zlatko. Ako si sa mala?" a ja som začala. Vynechala som Viliama a Dominika, ale povedala jej o hádke s Ninou. Dôvod som nešpecifikovala. O Dominikovi som jej zatiaľ nechcela hovoriť, nie je to nič vážne a nemusí to zatiaľ vedieť. A viem, že keby jej poviem o Viliamovi tak by mi dala prednášku o tom či som sprostá, aby som mu ešte pomáhala.

Preto som jej vlastne povedala len o koncertoch a o tom ako som sa bavila. Bola šťastná, keď videla ako o tom hovorím. Taktiež som jej povedala o mojom prvom dni v kaviarni. Sľúbila, že mňa a Agátu niekedy príde pozrieť, keď bude mať obednú prestávku.

Prišiel za nami aj Samko a hovoril mi o basketbale. Už od mala tento šport miluje. Mama ho tam prihlásila, keď mal len 5 rokov. Ale je to jeho život. Teraz moc tréningov nemajú, keďže je leto.

Večer s mojou rodinou som si užila. Už dlho som sa s nimi takto dobre neporozprávala. Chýbali mi. Chýbal mi mamin úsmev a chýbal mi Samkov humor. Hocikedy som nemala náladu, stačila nejaká Samková vtipná poznámka a už mi bolo lepšie. Mama dokonca otvorila fľašku červeného vína, ktoré sme pili popri filme. Trocha sme naliali aj Samkovi, ktorý vyzeral, že to nepije prvý krát. Vlastne som v jeho veku tiež pár krát pila alkohol čiže som ho vôbec nesúdila.

Po filme som si už len išla ľahnúť. Dnešný deň nebol úplne náročný, ale potrebovala som oddych. Som vďačná, že som mohla byť s mojou rodinou. Potrebovala som sa porozprávať s mamou a znova sa snažiť žiť normálne. Toto mi vlastne pomohlo. Celý ten víkend. Aj keď som sa znova stretla s Viliamom, myšlienky naňho zahnal Dominik. Pomohol mi už len tým, že so mnou trávil čas a obaja sme sa mohli navzájom spoznávať. Netušila som, že niekto ako on môže byť tak fajn a chápavý.

Myšlienky mi odbehli aj k nášmu prvému rozhovoru ohľadom vzťahov. Netušila som ako mu dievča mohlo ublížiť, že z neho vytvorilo človeka akým je teraz. Nemyslím si, že je zlý človek len... neverí na lásku. Spomenula som si ako sme sa o tomto v sobotu rozprávali.

Flashback

Práve som bola opretá o Dominikové rameno a užívala si prítomný moment. Spomienky na Viliama sa akoby zázrakom vytratili a ja som nad nim už nerozmýšľala. Nie odkedy mi Dominik vo svojom náručí sľúbil, že so mnou zostane. Bol to skutočne môj strážny anjel. Anjel zoslaný priamo z neba, aby ma vytiahol zo všetkých mojich sračiek. Tvrdil o sebe, že je skôr z pekla, ale pre mňa bol z neba.

„Čo pre teba znamená láska?" spýtala som sa. Musela som z jeho ramena zdvihnúť hlavu, pretože svoj pohľad zameral na mňa. Chvíľku ma len skúmal, akoby premýšľal ako mi na túto filozofickú otázku odpovedať. Viem, že moje otázky boli občas náročné, ale veľmi rada som sa práve na takéto vážne témy rozprávala a rozoberala ich. Práve vďaka takýmto otázkam sa o ľuďoch dozviem to čo potrebujem. To čo mi odhalí akí sú. Skutky sú pravdaže prvoradé, ale rôzne názory a myšlienky na situácie sú tiež dôležité.

„Víš, že dávaš hodně náročné otázky kotě?" zasmiala som sa. „Viem. Práve preto som sa to spýtala." Žmurkla som naňho a stále čakala na odpoveď. „Hele, první co se mi vybaví když se řekne láska je to, když ti máma dá pusu na dobrou noc anebo když ti táta řekne, že je na tebe pyšnej." Bolo vidieť, že Dominik má s oboma rodičmi veľmi blízky vzťah. Určite mu to pomáhalo zostať na normálnej vlne, už len kvôli svojim rodičom.

Je úžasné, keď máte niekoho komu veríte a viete, že vás nadovšetko miluje. Obzvlášť keď sú to rodičia. A ešte, keď vás podporujú v tom čo robíte. Ja som to cítila len z jednej strany. Ale necítila som sa ochudobnená. Ako malé dievčatko áno, trápilo ma to, ale postupom času som vlastne zistila, že som ten otcovský vzor mala. Najmä vďaka dvom maminým bratom, mojim strýkom. Tí boli pre mňa ako otcovia a dávali mi to čo mi môj vlastný otec nikdy nedal. Jednoducho sa ku mne správali ako k svojej dcére a to im nikdy nezabudnem.

„Ale z té druhé strany... když mám bejt upřimnej a při tobě mám pocit, že můžu tak... ja na lásku už nevěřím. Hodně vecí jsem posral sám svou vinou, kterou si plně uvědomuju, ale taky mě skurvili lidé okolo mě. Hráli si na to, že jsem pro ně důležitej, že by pro mě i umřeli, ale nikdy to tak nebylo. Nešlo jim o mě, šlo jim o to co mám. Sláva a prachy. Jenom skurvený prachy. Proto vlastně už nechci vztah, nechci se vázat a pak zjistit, že ten člověk mi lhal."

End of Flashback

To ma vtedy dostalo. Nevedela som ani ako sa mám tváriť. Rozumela som mu. Rozumela som mu v tom, že sa bál vzťahu. Že sa bál niekomu dať svoje srdce a potom sledovať ako ho ten druhý rozláme na kusy. Ani ja už som vlastne po tom netúžila. Je to tak, dáš niekomu úplne všetko a on to potom celé len tak zahodí. Akoby to nikdy nič neznamenalo, akoby ste spolu nikdy nič nezažili, akoby ste boli dvaja úplne cudzí ľudia.

Nie je aj toto zvláštne? Jeden deň je všetko úžasné, ležíte vedľa seba a sľubujete si doživotnú lásku a druhý deň prechádzate okolo seba ako keby ste sa ani nepoznali. A toto som cítila pri Richardovi. Ako keby som ho naozaj nepoznala. Akoby mi dal len nejakú maketu samého seba.

Ja som vlastne ani len netušila, že ma nemiluje. Že som celý čas bola len nálepka na zlomené srdce, len vata na výplň. Prestávalo ma to trápiť. V tomto momente ma to už netrápilo. Pár dní dozadu som sa kvôli tomu rútila, ale teraz? Je to tak ako to je. Môžem byť len šťastná, že ten človek už naďalej nie je v mojom živote a tým pádom som sa zbavila niečoho čo mi spôsobovalo veľkú bolesť.

S Ninou som sa o tom v nedeľu rozprávala. Je lepšie nechať toho človeka ísť, než žiť s falošným pocitom šťastia. Je to len zásterka, len umelina. Nie je to skutočné. A dobehne vás to tak či tak. Nevydrží to navždy. A cítila som to rovnako ako Dominik. Nemyslím si, že už niekedy budem niekomu schopná veriť.

Vždy tam bude ten strach, že to na mňa len hrá. Že jeho city voči mne nie sú skutočné. A môžu byť, len ja tomu nebudem veriť. Pretože si aktuálne nemyslím, že by ma niekto mohol naozaj a úprimne milovať.
•
•
•
Ahojte slniečka ☀️

Máme tu novú kapitolu, ktorá je taká kratšia a kľudnejšia. 🙈

Nebojte, ono sa to ešte rozbehne.

Dúfam že sa vám kapitola páčila a majte pekný deň :)