13. Kapitola

300 13 0
                                    


„Si tak neskutočne tvrdohlavá. Lezieš mi s tým na nervy. Lezieš mi na nervy s tým ako chceš, aby boli ostatní šťastní a na teba potom nezostane miesto. Dobre, sľúbim ti to, ale potom ho už nechcem nikdy vidieť rozumieš?" Nepáčil sa mi ten tón s ktorým na mňa hovoril. Viem aký je Gabo, keď je naštvaný a práve vtedy sa mu vždy vyhýbam. Pretože by z toho nič dobré nevzišlo, iba hádka.

Našťastie sa do toho vložil Maťo. „To ani ja kamoš, ale Terka má pravdu. Zaslúžime si užiť večer bez zbytočných sračiek. Ďakujeme." Usmiala som sa na Maťa. On bol ten rozumnejší. Dokázal veci riešiť rozvážnejšie. Nie ako Gabo, ktorý vždy robil to čo ho napadlo a nikdy nad vecami dlho nerozmýšľal.

Napísala som teda SMSku Viliamovi o tom, že chalani s tým súhlasia a čas a miesto kde sa majú stretnúť. Všetci sme sa potom dohodli, že sa za 20 minút stretneme pred hotelom a pôjdeme na festival. Chalani už mali pol hodinový sklz, ale to je u nich pravdupovediac normálne. Rozdelili sme sa a ja som v aute skončila s Maťom, Miškou, Erikom a Adamom.

„Keby niečo tak ti robíme SBSku Terka. Toho skurvysyna k tebe nepustíme," prehovoril ku mne Erik. „Počítaj s nami," súhlasil Adam. Týchto chalanov som si za posledné hodiny obľúbila. Bola s nimi zábava a boli ku mne vážne milí. Erika som teda poznala viac ako Adama. Ten chodieval na akcie častejšie s chalanmi a tak sme tam vždy pokecali, keď sa dalo. „Ďakujem, ale budem v pohode." Budem sa od neho držať ďalej a všetko bude fajn. „Budeš, keď nás uvidí tak sa dojebe ti vravím." Sebavedomie Erikovi očividne nechýbalo. Musela som sa nad tým, ale pousmiať. Vážila som si toho ako ma chceli chrániť.

Netrvalo to dlho a už sme parkovali. Z kufra sme vzali potrebné veci a šli až k stagu kde mali mať chalani za chvíľku zvukovku. „Ďakujeme Terezka. Nebyť teba tak by som dnes niekoho fakt zabil." Prišiel za mnou Denis, keď si ma všimol. „Rada pomôžem ak môžem." Vážne mi to nerobilo problém. Neodpustila by som si, keby chalanom nepomôžem. Mala som ich vážne rada a toto bola jedna z vecí, ktorým som im to mohla dokázať.

„Dobre ľudia, musíme si pohnúť pretože chalani už mali 10 minút skúšať. Čiže hop hop." Zatlieskal Denis a odišiel niekam. „Teri? Pomôžeš nám s týmito krabicami prosím ťa?" zavolal na mňa Erik. „Jasné." Prišla som za ním a vzala krabice. S chalanmi sme šli až dozadu za stage. „Ale daj ich tuto, lebo nechceme, aby sa poplietli s vecami od chalanov z Milion Plus." Prikývla som. Bol tu už Dominik? Rada by som ho znova videla. Krabice sme už mali uložené.

S Erikom sme si išli pre mochito do stánku, rozprávali sme sa, keď zrazu niekto zozadu položil ruky na moje boky. Urobila som to čo mi radil inštinkt. Okamžite som sa otočila a bez toho, aby som sa pozrela na dotyčného som ho kolenom kopla tam kde to bolí najviac.

„Kurva do prdele!" Zdvihla som hlavu a zhrozila sa. Práve som nakopala Dominika!A viete čo robil Erik? Ten kokot sa tu celý čas smial! Smial sa ako malé decko! Smial sa zatiaľ čo ja som panikárila. „Kurva Terezo, kdybych vědel, že se lekneš tak to neudělám," okamžite sa chytil za poranené miesto. „Musíš si na ňu dávať pozor kamoš, je nebezpečná. Idem ešte za chalanmi dopredu. Keby niečo som tu," povedal Erik, vzal si moje mojito, keďže to svoje už dopil a odišiel. Ja som ho popravde moc nevnímala, keďže som sa cítila dosť zle za to čo som Dominikovi urobila. Bol to posratý inštinkt, ale voči nemu ma to mrzí. On si to fakt nezaslúžil.

„Prepáč, prepáč, prepáč. Prinesiem ti na to ľad? Alebo potrebuješ niečo? Skúsim nájsť zmrznutý hrášok alebo niečo iné. Mám sa ti na to pozrieť? Ukáž..." Nik zachytil moje ruky, keď už som chcela urobiť ďalšiu blbosť. „Ne že by mě nelákal pohled na to jak máš v ruce mého ptáka, jenže těď fakt ne kotě." Prekrútila som nad jeho poznámkou očami. Musí si zo mňa robiť srandu aj v takejto situácii, nemôže si pomôcť. „Jsem v pořádku, okey? Ale musíme si promluvit."

Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ffWhere stories live. Discover now