Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ff

19. Kapitola

„Kurva Terezo řekl jsem, že máš zabočit doleva! Tyvole z tebe, aby se jeden posral." Pretočila som očami nad Tomášovou poznámkou, ktorá vychádzala z mobilu, na ktorom som mala zapnutý odposluch. „Skurvené Pardubice. Prečo tu je toľko odbočiek?" posťažovala som sa a snažila sa nájsť miesto kde sa môžem otočiť.

Kde sa aktuálne nachádzam? Áno, v Pardubiciach. Plynie to z môjho večerného utorkového rozhodnutia. Vedela som, že Dominika nemám šancu vidieť minimálne do budúcej stredy, keďže sa mi každý deň čo sme spolu volali sťažoval na kopiace sa povinnosti. A ja som to bez neho nemohla vydržať. Ten človek mi tak moc sadol, tak moc mi rozumel, že to ani nebolo možné.

Potrebovala som ho vidieť. Potrebovala som byť pri ňom. Tiež ho trápilo, že za mnou nemôže prísť. Dokonca plánoval, že sa len tak vezme a príde aspoň na otočku. Ale to som mu samozrejme vyhovorila. Prišlo mi to dosť nerozvážne a vedela som si predstaviť Jakubovu reakciu, keby Dominik nepríde do kancelárie. Nenávidel by ma za to. Dominik musel jednoducho zostať v Pardubiciach. Inak to nešlo.

Ale ja som nemusela zostať v Bratislave. Do piatku teda hej, ale v sobotu a nedeľu som mala voľno. Nemala som nič naplánované. A preto som si naplánovala menší výlet. Dobre, tak skoro 300 kilometrový výlet, ktorý trval skurvené štyri hodiny, ale vyplatilo sa to.

Našťastie som z domu odchádzala už o ôsmej takže som mala vážne dobrý čas. Keď som konečne uvidela tabuľu s nápisom Pardubice, vydýchla som si. A aj Tokáč, teda Tomáš, so mnou. S tým som celý tento výlet dohodla. V stredu som mu písala a potom sme si volali, aby sme sa dohodli čo a ako.

On je vlastne taká moja podpora a zdržovateľ Dominika. Som mu za to vážne vďačná. Aj on je rád, že prídem. Pýtala som sa ho čo chce za to, že mi pomôže. On si so mnou chce len vypiť. Jednoduché. Nevadilo mi to, popravde som bola rada, že preňho nemusím vymýšľať nejaký darček, ale aj tak som mu na benzínke kúpila fľašu Havany. Nemohla som si pomôcť.

„Teď se soustřeď okey? Dominik se už chce jít obléct a pak do kanclu, tak abys tady byla do půl hodiny. Ale furt je to fajn, kancl je hned kousek." To som mohla byť jedine rada. Stačí mi, že musím hľadať ich byt v tomto veľkom meste. Na Bratislavu som už zvyknutá, na Pardubice zatiaľ nie. „Takže teraz keď sa otočím, tak z tej strany zabočím doprava?" „Jo, pak pojedeš furt rovně a asi za 500 metrů by tam měli být veliký paneláky a tam hned zabočíš do první uličky doleva. Pak mi řekni jestli si to zvládla a ja ti pak řeknu kde můžeš zaparkovat."

Ani nevedel aká som mu vďačná. Bol vážne dobrý navigátor, to len ja som občas minula odbočku čož ho dokázalo dosť naštvať. Možno mu nakoniec tú fľašu rozbijem o hlavu. Chvíľku bolo ticho keďže som sa sústredila na cestu. A keď som konečne zabočila do prvej uličky vľavo mohla som si vydýchnuť. Bolo tu menšie parkovisko kde som videla viac drahých aut. Určite som správne.

„Asi som tu. Je to tu samé BMW." Tomáš sa zasmial do telefónu. „Jo kurva, to jsme my. Gratuluju Terko. Tak to dej například na Kokyho místo nebo jakékoliv to je jedno. I tak to parkovaní nikdo nedodržuje a všichni parkují jak chtějí. Ja jsem zachvilku dole." Potom sme už vypli hovor.

Ja som zatiaľ zaparkovala na Kokyho mieste, vedela som to podľa tabuľky, ktorú tu mal. Vybrala som si veci z auta a čakala na Tomáša. O pár minút som už videla dlhovlasého chalana, ktorý mi tak moc pomohol. Prišiel až ku mne a objal ma. „Tys to zvádla! To je kurva úžasný." „Lebo som mala super navigátora," usmiala som sa naňho. A myslela som to vážne. Veľmi mi v tom pomohol. Keby nebolo jeho, tak by som po Pardubiciach blúdila až do večera. „Jo to máš pravdu." Polichotil sám sebe. „Tak pojď. Dominik se už začal převlýkat tak, abis ho stihla."