Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ff

28. Kapitola

Dominik sa o pol hodinu vrátil aj s dvoma kebabmi. Spolu sme naše kebaby aj zjedli, ale inak som už nemala moc čas s ním sedieť. Mala som tu prácu a nemohla som sa zdržiavať.

Peťa na mňa celú smenu hádzala zvedavé pohľady, ale ja som nemala kedy sa s ňou rozprávať. Mali sme obe dosť práce. Ale tá práca šla dosť od ruky a ubehla veľmi rýchlo.

O siedmej sme s Dominikom odchádzali. Zostala som tu o hodinu dlhšie než som pôvodne mala, ale práve takto navečer sa ľudia často rozhodnú, že prídu. A toto by nemala Peťa šancu zvládnuť sama. Ja to isté.

A Dominikovi to nejak zvlášť nevadilo. Z auta si priniesol notebook a pracoval na ňom. Občas som za ním zbehla, aby som sa ho spýtala či niečo nepotrebuje, ale vždy mi za to vypičoval.

Ževraj sa pri ňom zbytočne zdržujem a nech si s ním nerobím starosti. Že ak bude niečo potrebovať tak si pre to pôjde. Hovorím, tvrdohlavec.

Rozlúčila som sa s Peťou a potichu som od nej dostala príkaz, že jej budem musieť povedať všetko čo sa za ten čas čo tu Dominik bude, stane. S menším donútením som jej to sľúbila.

Dominika som potom zobrala k sebe domov. Dohodli sme sa, že dnešok strávime tak ako som pôvodne chcela sama. Ja, Buchta a k tomu Dominik na gauči s filmom.

Ku mne domov sme išli každý svojim autom. Dominik zaparkoval hneď vedľa mňa. Z auta som si vzala len svoju tašku a šla s Dominikom do mojej bytovky.

Doma nikto nebol. Nina buď bola v práci, alebo bola u Gaba. Nepísala mi, takže som to nevedela odhadnúť. Medzi dverami ma privítal môj nádherný kocúrik. Určite musel byť smutný, že bol celý deň sám.

„Tohle je ten tvůj slavnej Buchta? Zdravim kámo." Dominik sa k nemu zohol hneď ako som za nami zavrela dvere. S vyvalenými očami som sledovala to ako sa o Dominika Buchta okamžite začal obtierať. Toto uňho nie je bežné. Väčšinou trvá než si niekto získa jeho dôveru.

Ale Buchtovi som úplne rozumela. Mala som to rovnako. Dominik si moju dôveru získal pomerne jednoducho. A možno zo mňa Buchta cítil, že Dominik je dobrý človek.

„Áno to je on. Obvykle je viac opatrný. Asi sa mu páčiš." Dominik začal Buchtu hladiť po jeho srsti a škrabkal ho pod bradou. To ten môj maznáčik miloval. „Taky se mi líbí. Je to oboustranný." Nič som mu na to nepovedala. Len som ich sledovala a v mojom vnútri cítila teplo. Hrialo ma to na srdci.

Dominik si potom vzal Buchtu do náručia, aby ma mohol nasledovať. Ten poslušne ležal v jeho náruči a spokojne priadol. Ukázala som mu kuchyňu spolu s obývačkou kde si aj sadol. Medzitým som šla ešte do mojej izby, aby som si mohla prezliecť veci z práce.

„Dala by sis sushi? Mám na něj kurevskou chuť." Zakričal na mňa Dominik z obývačky. Práve som si obliekala tielko. Nechcela som naňho kričať cez celý byt a tak som sa ponáhľala, aby na odpoveď nemusel dlho čakať.

„Áno, ale objednám ho ja." Postavila som sa pred neho. Chcela som pôsobiť trocha nadradene. „Nemyslim si." Začal vzdorovať pričom sa mi díval do očí. „Sme u mňa doma Dominik. Tu rozhodujem ja, nie ty." Môj hlas bol pevný. Bola som pyšná sama na seba. Dominik na to nemohol nič povedať. Hovorila som predsa pravdu, nie? To som však nečakala čo urobí.

Postavil sa pričom ma chytil za boky. Jeho pohľad neopúšťal moje oči. Ako keby chcel mať nado mnou kontrolu. Ako keby ma chcel svojimi zrenicami zviazať. A ja? Prerývane som dýchala pričom sa mi v krku vytvorila veľká grča. Taktiež som ho sledovala. Nemienila som uhnúť pohľadom. Aj keď mi to nerobil jednoduché.

Dominik vedel čo robí. Dokázal človeka presvedčiť o tom, že to čo chce on, chcete aj vy. A to len pohľadom do očí.

Naklonil sa k môjmu uchu pričom mi na krku okamžite vyskočila husia koža. „Kdo tady rozhoduje teď kotě?" Zašepkal mi do ucha. Vedela som si predstaviť ten jeho samoľúby úškrn, ktorý ukazoval to ako si je sám sebou istý. Bol si vedomý čo mi spôsobuje. Bolo to až priveľmi očividné. Našťastie sa odtiahol, pustil ma a znova si sadol. Chvalabohu.
Ďalšiu minútu naviac by som už nezvládla.