Láska je nebezpečná věc - Nik Tendo ff

10. Kapitola

Šli sme práve s Dominikom výťahom za jeho kamarátmi a ja som začala pociťovať ľahkú nervozitu. Bolo toho veľa. Mala som sa teraz stretnúť s novými ľuďmi, ktorí ma včera určite boli povinní hľadať. Poznám Ninu, určite ich donútila, aby mňa a Dominika hľadali. A potom Nina. Stretnutie s ňou bude... ani neviem ako to popísať. Bude to hrôza. Nechcem takto o svojej kamarátke hovoriť, ale keď sa naštve tak je to niečo čo nikto netúži zažiť. A ja nechcem Dominika tejto hrôze vystaviť.

Lenže viem, že tam so mnou pôjde. Nenechá ma v tom samú. Nebudem klamať, vďaka tomu som vcelku uvoľnená. „Jsi v pořádku?" spýtal sa ma zrazu Dominik. Trošku som sebou škubla, ale asi si to našťastie nevšimol. Musel vidieť, že som mysľou úplne inde. „Uhm áno. Myslím, že áno," hrala som sa s prstami na rukách a vyhýbala sa očnému kontaktu. Nechcela som mu klamať, ale zároveň som ho nechcela zaťažovať vecami, ktoré s ním nemajú nič spoločné. No vlastne majú, ale jednoducho ho nechcem zaťažovať. Doteraz musel riešiť veľa sračiek čo sa týka mňa. Až priveľa. Nie je to vôbec zdravé.

„Víš, že mi můžeš říct pravdu," prihovoril sa mi znova jemne. Musel prekuknúť, že mu klamem. Pôsobí ako človek čo pozná kedy ľudia klamú. A možno som len zlá klamárka, kto vie. „Len sa trocha bojím tvojich kamošov." „Bojíš?" nadvihol obočie. „Nie, že bojím, ale mám asi trému. Predsa som im skazila včerajší večer. Dobrý prvý dojem som vážne neurobila," sklonila som hlavu a sledovala svoje topánky. Vážne ma to voči nim mrzelo. Síce som ich nepoznala, ale určite si nezaslúžili mať pokazený svoj voľný čas.

Nik sa však mojou odpoveďou nenechal odbiť. Zacítila som dotyk na prstoch mojej pravej ruky. Uvidela som, že ma za ne Domininik chytil. Okamžite som k nemu zdvihla zrak. Pohľady sa nám stretli. Videla som v nich pochopenie. Akoby mi chcel pohľadom naznačiť, že chápe moje obavy. Ale zároveň som z neho cítila bezpečie. Nemám sa čoho báť. „Ty za to nemůžeš okey? Jedinej kokot jsem tady já a kluci to vědí. Na tebe nikdo neni naštvanej. Uvidíš, že tě budou mít rádi. A když ne tak jim nakopu prdele."

Uchechtla som sa. Dominikovi sa vtedy zaiskrilo v očiach. Určite bol rád, že mi pomohol prestať myslieť len negatívne. Pustil moju ruku a konečne sme vystúpili z výťahu. Hotelová jedáleň sa nachádzala hneď napravo od výťahu. Už sme tam skoro boli, keď som zastavila. Moje zmýšľanie sa okamžite otočilo o 180°. Asi to nebol práve najlepší nápad. Nie toto nedám. „Ja tam nejdem." Vyhlásila som a na protest som si prekrížila ruky na hrudi. Myslela som si, že to zvládnem, ale keď som uvidela tie dvere... proste nie. To radšej budem naveky hladná. Radšej než by som mala stáť zoči voči jeho kamarátom.

Dominik sa na mňa pozrel pohľadom: "to kurva myslíš vážne?" „Kurva Terko. Přísahám kurva bohu nebo satanovi... jestli se hned teď nepohneš tak si tě vemu přes rameno a donesu tě tam. Vyber si." Nerozmýšlala som vôbec dlho. Bol to jednoduchý výber. Otočila som sa a začala som utekať preč, smerom k východu. Radšej sa najem niekde v meste alebo vôbec. Nechcem sa tým chalanom pozerať do očí. Som skurvený zbabelec. Toto zo mňa urobil skurvený Viliam. Ďakujem pekne. „Doprdele, zabiju tě tyvole."

Ani som sa nestihla nikam poriadne dostať, keď som sa zrazu ocitla ako vrece zamiakov na Dominikovom rameni. Teda presnejšie som bola prehodená cez jeho rameno. Okamžite som začala búchať do jeho chrbta. „Pusti ma doriti! Ja tam proste nejdem! Chápeš to?! Alebo to mám kurva vyhláskovať?!" kričala som. Musela som pôsobiť ako psychopat. Bolo mi to jedno. Jediné čo som chcela bolo, aby ma ten blonďavý idiot okamžite pustil na zem. Som predsa človek čo má nohy a vie ich používať.

Dominik ma však úplne ignoroval a kráčal so mnou až do jedálne. „Zabijem ťa! Myslím to vážne Dominik! Ja. Ťa. Kurva. Zabijem!" neprestala som aj keď som videla, že už sme v jedálni. Ľudia sa na nás určite museli pozerať. Pane bože. Vážne ho zabijem! Dominik zrazu zastavil. Asi sme už boli na mieste.
Nikto však nepovedal ani slovo. Aj ja som sa bála otvoriť ústa a to som na to mala plné právo. Dominik však nakoniec konečne prehovoril.