Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

6. masáž

Mám pólo otvorené oči. Je už ráno , ale nechce sa mi vstať z téj chladnej dlážky. Alojz sa už tiež zobudil. Vstal z postele a zmizol v kúpeľni. Ja som už tiež pomaly vstala. Alojz už vyšiel z kúpeľne. Pozreli sme sa obidvaja na seba. Odvrátil odo mňa zrak a pozrel sa na opasok. Vyzeral akoby si nič nepamätám a len teraz si spomenul „ au" chytila som si chrbát, ktorý ma hrozne bolel.
„ nebolí ťa chrbát?"
„ a čo ? teba to zaujíma ?"
„ nebuď drzá . Normálne som sa opýtal , tak mi normálne odpovedaj " mlčala som. Na tvári som mala naštvaný výraz a on mal ten svoj typicky chladní.
„ choď si ľahnúť"
„ nie . Ty mi nebudeš rozkazovať " niekde odišiel a zamkol ma tu. Aspoň som sa ho zbavila . Zobrala som si knihu a začala čítať. O niekoľko minút sa vrátil. Zas zamkol dvere a vytiahol mi knihu z ruky. „ čo robíš ?!" Hodil knihu na zem. „ choď si sadnúť na posteľ."
Preložila som si ruky na prsiach. Všimla som si krém v jeho ruke. Naniesol si krem na prst . Potom mi chytil tvár a otočil do strany. Dal mi pomaly na líci krem. Štípalo to , ale vydržala som. „ bolí to že?" Opýtal sa , ale ja som mu neodpovedal.
„ ja mám takú chuť ťa zabiť , za tvoje mlčanie."
„ a ja mám takú chuť ťa tu a teraz hneď zabiť "
„ ťažko ma zabiješ , ale nie je to nemožné " usmial sa ,ako psychopat a ja taktiež. Nemala som náladu na úsmev , ale keď myslím na to , ako ho zabijem , tak sa musím smiať.
„ nechceš masáž ?"
„ čo ?"
„ myslel som si že ťa bolí chrbát."
„ nehovor že by si to spravil "
„ rád sa hrám s telom dievčat." Úplne som onemela. Otvorila som usta , že idem niečo povedať , no nič z nich nevyšlo.
„ keď chceš tak si ľahni a spravím ti dobrú masáž. Choď pokiaľ ma neprejde nálada. "
Hnevala som sa na Alojza , ale masáž bi som neodmietla. Ľahla som si na brucho a čakala na neho. „ daj si dole tričko a podprsenku " prikáže mi. Vyzliekam si tričko a ľahnem si zase. Prišiel ku mne a odopol mi podprsenku. Začal mi masírovať chrbát a ja som sa uvoľnila. Potom som sa usmiala a užívala si úžasnú masáž. Nakoniec som zaspala , keď som ani v noci veľmi dobre nespala. Aj keď som spala vnímala som všetko. Alojz sa usmial , zakryl ma dekou a odišiel.

Ja to nechápem akoby v Alojzovi boli dve duše alebo sa meni. Ja fakt neviem.

Počula som zvonenie mobilu. Vstala som a pozrela sa na displej mobilu. Volá mi mama. Nechcem to zdvihnúť , ale nakoniec to zdvihnem.
„ Alexis , prišli ti už veci "
„ prečo si neprišla ?"
„ tvoj otec nechce aby som tam išla "
Keď to povedala hneď som zložila. Nechcem počúvať jej blbé výhovorky. Keby sa o mňa naozaj zaujímala , tak by sa opýtala ako sa mám , či sa tu mám dobre a tak... no nie .
Ja už nemám nikoho. Kamarátky ktoré mám sú také , že prídu a odídu. Som už naprosto sama. Domov sa už nemôžem ani vrátiť. Otec by ma isto vyhodil alebo priviezol naspäť tu. Ja už ani nemám domov. Čo spravím teraz ?
Asi sa za Alojza budem musieť naozaj vídať. Nie , nie, ja ešte niečo vymyslím.

5.5. 2022