Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

22. milujem ho

Prave niekto otvoril bránu a bol to Oliver. Hneď som naňho skočila a objala ho veľmi silno.
„ čo sa stalo? Celá sa trasieš " Oliverovi som povedala všetko čo sa stalo.
„ mala si šťastie " viac si ma k sebe pritisol a hladkal po vlasoch.

„ takže toto mi Tajíš ?! " Hneď sme sa pustili a išli ďalej od seba. Už sa Alojz chystal udrieť Olivera, ale na posledné sekundy som zaskočila pred Olivera. Udrel ma do tváre. V živote ma ešte tak silno nikto neudrel. Chytila som si tvár a už som si myslela že mi vybil zuby no nie , prešla som si jazykom po zuboch a všetko bolo také ako predtým na šťastie.
„ nieje to tak ako to vyzerá."
„ vypadni hore do spálne. " Prikázal mi no ja som sa ani nepohla. Nemohla som tu nechať Olivera na pospas pekelnému Luciferovi.

Alojz kývol hlavou nejakým mužom. Dvaja muži prišli ku mne a nasilu ma odviezli do spálne a zamkli. Teraz je už Oliver na všetko sám. Dúfam že jeden druhého nezabijú.

Cítila som ako mi niečo steká po perách dole k brade. Utrela som si to a bola to krv. Niekoľko minút som sa pozera na svoju krv na mojej ruke.

Rozmýšľala som že či ma Alojz bude vždy byť kvôli hlúpostiam. Je naozaj taký žiarlivý? Alebo len nechce aby jeho žena mala niečo s jeho bratom?

Stale som si ešte nezvykla na to že som vydatá za Alojza. Stále to beriem ako hru v ktorej môžem vyhrať alebo prehrať.

Alojz otvoril dvere a vrátila som sa do reality. Sadol si ku mne na posteľ z druhej strany. Prišiel bližšie a dal mi ruku na rameno. Odstrčila som mu ruku. Oliver mu asi musel všetko vysvetliť . Preto sa teraz sprava tak, inak by mi vynadal zbil ma a odhodil.
„ nechceš sa ospravedlniť ?"
„ ty si tam skočila. Tak sa nesťažuj ženská. Ukáž"
Otočil mi hlavu k sebe , sklonil sa a obzeral si moje pery.
„ máš ich celé krvavé." Prešiel mi prstom po perách.
Človek keď žiarli tak musí aj milovať. Chcem vedieť či Alojz na mňa naozaj žiarli, chcem to veľmi vedieť a aj to zistím. Keby som zistila že Alojz na mňa naozaj žiarli tak by to znamenalo že ma aj on miluje a potom bi som ho naozaj už nechcela podviesť.

Alojzove oči sa pozerali na moje pery a jeho prsty starostlivo utierali krv. Jeho blízkosť vo mne vyvoláva vzrušenie a horký pocit , ako vždy. Bola by hlúposť ho teraz ne pobozkať keď je tak blízko.

Stačilo siho o pár centimetrov pritiahnuť za tričko a naše pery boli spojené , boli ako stvorené pre seba. „ počkaj , počkaj, tvoje pery. Bude ťa to bolieť" odtiahol sa.

Trošku ma to nahnevalo. Ľahla som si, prekrížila si ruky a pozerala všade len nie na neho. Teraz sa asi chovám ako malé dieťa , ale pri ňom sa tak niekedy aj cítim.

Myslela som si že odíde no on si na mňa priľahol a začal ma nezne pomaly bozkávať. Dával si pozor na moju menšiu ranu , ktorú mi spôsobil on sám.

Počula som ako sa otvárajú dvere a nahle tlieskanie. Prestali sme sa bozkávať a Alojz zo mňa zišiel dole. Pri dverách stal Oliver a tlieskal.
„ fakt úžasné braček. Ty si to vieš u nej krásne vyžehliť. A ty Alexis, od teba som to nečakal. Mala by si sa radšej pozrieť do zrkadla. "

„ vypadni a už sem nevstúp bez zaklopania" vyhodil ho Alojz.

Išla som do kúpeľne sa pozrieť do zrkadla a Alojz za mnou. To čo som tam videla sa mi veľmi páčili. Pri mojich perách na líci som mala menšiu modrinu. A na perách krv, ktorá mi už nestekala , ale bola vidno. Alojz ma hladkal po chrbte a ja som vydýchla. „ všetko sa dá spraviť " vybrala som si veci na maľovanie a začala som sa maľovať. Pre Mňa to nebola žiadna vedľa. Pretože som si viac krát zakryval modriny. Pár krát mi ich spravil otec.

„ ty ma prekvapuješ "
„ myslíš že to vyzerá dobre?" Obzrela som sa ešte v zrkadle.
„ je to dokonalé. Budem už musieť ísť. Neviem kedy sa vratim , ale prv mi vysvetli jednu vec. Prečo si nastúpila do cudzieho auta a prečo mi do riti nevoláš keď niečo potrebuješ?"

„ nebudem ti za každým volať keď niečo potrebujem. "

týmito slovami som ho nahnevala. Myslela som si že mi dá poriadnu facku, no nie
Prišiel ku mne a zablokoval mi cestu preč tým že si podoprel ruky o umývadlo okolo mňa. Jeho očí som sa bála , ale aj tak som sa tam pozerala. Aj keď mi nedal facku  jeho oči ma teraz prefackoval dosť.

„ budeš ma počúvať , inak zabudni na to že vyjdem niekedy z tohto domu von. " Mlčala som.
„Tak budeš ma počúvať ?" Nemo som prikývla.
„ dobré dievča" pobozkal ma na čelo a odišiel.

Kopla som do skrine. „ ach ,ako ťa ja neznášam Alojzy " neznášam ho preto že mi chce len rozkazovať a seba kvôli tomu že mu vždy podľahnem. Som nemožná. 

Dnes je už štvrtok Sedím v aute s Sebastianom ,keďže Sebastián je jediný komu verím tak som mu všetko povedala čo sa stalo včera.
„ myslím že sa o teba Alojz len bojí"
„ myslíš ?"
„ áno " zastavil auto blízko školy.
„ kedy mám prísť po teba ?"
„ zavolam ti" prikývol.
„ nerob hlúposti "
„ už aj ty mi teraz chces rozkazovať ? "
Buchla som dverami a odišla do školy.

Niekto ma buchol po zadku a ja som sa automaticky otočila. Prešli okolo mňa partička chlapcov, ktorých som tu ešte nevidela. Jeden z nich sa na mňa s uškrnom ešte pozrel a žmurkol na mňa. 

Tak toto si nebudú dovoľovať. Vedela som že ten ktorý sa na mňa ešte pozrel bol prave ten ktorý ma udrel po zadku.

Rozbehla som sa k nemu a vykrútil mu ruku. Skončila som v riaditeľni, no obidvaja. Zistila som že ten chlapec sa vola Santo. Dostali sme obidvaja ten istý trest čo bolo upratovanie.

Potom sme odišli na hodinu. Po ceste som si ho trochu obzrela. Svetlo modré oči, žlté husté vlasy a krivý usmev. Bol trochu divní no nevyzera zle.