Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

18. chata

Sadli sme si do auta vedľa seba. „ teraz mi povedz čo sa tu deje "
„ vieš niečo som zvoral a teraz kvôli tomu po nás idú. Myslím že to nebude trvať dlho a dám to do poriadku , ale nie som si istý. Zatiaľ sa musíme , teba musim tu skryť. Preto teraz nebudeš chodiť nikde budeš celé dni v našej chate a keď nie zavriem ťa tam. "
„ chceš tím povedať že idú po mne?"
„ idú po všetkých  "
„ tak prečo s nami nešli aj tvoji rodičia ?"
„ sú v nemocnici s Oliverom "
„ zachranil si ho ?"
„ možno. Teraz práve bojuje o život " hovoril to pokojne akoby nešlo o jeho brata.

Zastavili sme pri chate , ktorá bola uprostred ničoho. Vystúpila som zavrela oči a užívala si tú úžasnú vôňu , pokoj a chladní vietor , ktorý sa hral s môjmi vlasmy. „ je tu nádherné " obzrela som sa po okolí. Všade bolo ticho,len šuchot stromov.
„ tu sme mali prísť sobotu. Na ten menší výlet " on už bol pri dverách s kuframi a otváral dvere.

Pribehla som k nemu a vošla do menšej utulnej chatky. Toto miesto ma natoľko očarilo že som zabudla na to všetko na to že som vrahyňa.

„ čo ti je?"
„ ja som vrahyňa. Zabila som ho" pozerala som sa na okno a vôbec som sa nehýbala. „ len si sa bránila"
„ ale on na mňa ne zaútočil ,len sa snažil niekoho nájsť."
„ hej s pištoľou v ruke a porozbíjal aj niektoré veci a dvere. Bolo jasné že keby našiel toho koho hľadal zabil bi ho. " Prikývla som ,ale ešte stále pozerala na okno.

Alojz si sadol na pohovku. „ myslel som si že keď ťa tu priveziem a poviem že ani tu nemáš chodiť nikam a byť celé dni tu ,tak sa hrozne nahneváš. No nehneváš sa a ani si nič na to nepovedala. Niečo sa stalo?" Bolo zvláštne že dnes toľko rozpráva Alojz. Normálne toľko nerozpráva. Málokedy len pár slov.

„ zobral si mi nádej a dala som ti niečo čo nikomu. Som už len tvoja."
„ povedz to ešte raz to posledné"
„ som už len tvoja Alojzy "
Odišla som hore schodmi si pozrieť zhora chatu. Našla som tam veľkú miestnosť len s posteľou a vtedy som si uvedomila aká som unavená. Hodila som sa na posteľ.

Nakoniec som vstala, pretože aj keď som bola unavená nemohla som zaspať. Išla som do obývačky , kde Alojz sedel a pozeral film. Sadla som si k nemu a pozerala s ním. Ten film bol zvláštny vôbec som ho nechápala.

Na konci filmu Alojz vypol telku a preto nebolo vidno nič , pretože bola už tma a v chate nebolo ziadne zapnuté svetlo. Zaklipkala som očami a málo čo som videla. Dala som svoju ruku na Alojzovú ruku. Nahol sa ku mne a ja som si ľahla. Dal mi vlasy za ucho. Dotýkal sa ma tak akoby sa bál , že mi ublíži a mne sa to veľmi páčilo. Chcela som vidieť jeho tvár , jeho výraz tváre. Dala som svoju ruku na jeho lico. Naše pery sa dotkli a ja som zase ucítil po dlhom čase jeho sladké pery tak blízko.

On ma začal bozkávať pomaly s nehov , ja som zrýchlila. Nevedela som sa ho nabažiť. „ upokoj sa , nikam ti neutečiem." Odtiahol sa. Zamračila som sa. „ pôjdeme hore " vstal chytil ma za ruku a videl ma hore schodmi. „ ne zapneme svetlo?" Opýtala som sa. „ nie , takto je to lepšie" na konci schodov som sa potkla. „ si v poriadku "
„ nič mi nieje "
Pomohol mi vstať a viedol ma k posteli. Keď sme už boli pri posteli objala som ho okolo krku. Spadol na posteľ a viem že to spravil naschvál ,pretože sa smial. Prečo ma jeho úsmev privádza do šialenstva ? Ešte pri nejakom inom som sa necítila tak , ako pri ňom.

Ticho ležal a objal ma okolo pásu.„ niekedy ticho a menšie pritulenie je to najlepšie. Pomáha to dušiam sa cítiť lepšie. " Objala som ho tuhšie , dala som si hlavu na jeho hruď a fakt som sa cítila lepšie. Obkrutili smesi nohy. Možno sa mi zase len sníva.