Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

31.Alojz

Sestrička zamrzla ako socha , keď ma videla.
„ ako sa voláš ? " Chcel som poznať jej meno.
„ E-Erika Kvetková" v duchu som sa zasmial nad jej priezviskom. „ je to tvoja kamarátka?" Pozrela na Alexis.
„ je to moja žena. " Pohodlne som sa usadil na stoličke a široko sa usmil, až ma bolela tvár.

Hneď sa otočila a odišla. Tak Buchla dverami že som si myslel že ich zlomí. „ čo sa deje?" Opýtala sa Alexis , ktorá sa práve zobudila.
„ nič, ty len spi "
„ čo sa tak vyškierať ?" Hravo ma pobúchala po tvári.
„ keby že ti nie je zle už dostaneš "
„ je mi už lepšie. Kedy môžem tadiaľto odísť ?  "
„ keď chceš môžeš aj zajtra" navrhol som.
„ tak zajtra. Ty nejdeš domov ?"
„  a potom ťa kto bude strážiť ?" Zívol som .
„ veď choď a keď nie tak môžeš prísť ku mne" 
„ a neublížim ti ?"
„ nie " odvetila a vtedy sa posunula do prava, aby mi spravila miesto. Ľahol som si k nej a premýšľal či ju môžem objať. Nechcem jej zas ublížiť a pozerať na jej ubolenú tvár. Alexis akoby vedela na čo myslím. Zobrala mi ruku a dala ju okolo svojho pásu. Pritisol som si ju viac  k sebe „ dobrú noc dráhy" Ľahla si na moju hruď.

Cítil som sa dobre po dlhom čase , konečne sa prebrala a nemusím sa báť, že náhodou môže zomrieť. Teraz ju mám pri sebe. Jej vôňa sa vtiera do mojej mysle a pomaly ma uspáva.

»»————>»»——⍟——««<————««♡

11.6 sobota
06:23

Hneď ráno som sa opýtal doktora či už môže Alexis ísť domov.
„ po menších vyšetreniach by mohla, ale ešte len včera noci mala operáciu tak na nu dajte pozor. " Povedal mi s úsmevom doktor Dimé , ktorý viedol Alexinu operáciu.
„ som vám vďační, že ste mi ju zachránili. Ako sa vám môžem odvďačiť ?" 
„ nijako je to moja práca "
„ ja vás ešte prekvapím s niečím"

»»——⍟——««

Alexis robili veľa vyšetrení a ja som ju zatiaľ čakal.

12:00 sa to konečne skončilo. Mohol som si ju odviesť.
„ tak ideme?" Opýtal som sa.
„ ešte sa pýtaš?" Sadla si na posteľ s skrivením úsmevom , s trochu porazhadzovsnimi vlasmi a belasov tvarov.
„ nie je tu niekde zrkadlo ?"
„ len na záchodoch. Prečo sa pýtaš ?" Vstal som zobral som tašku. Keď jej robili vyšetrenia odskočil som jej kúpiť nejaké pohodlné oblečenie.
„ ako vyzerám?"
„ strašne" zamračila sa.
„ a ty ešte horšie.Boli tu rodičia?"
„ áno, keď si ešte , ešte spala." z časti som klamal pretože jej otec tu ani nevkročil.

Chcel som jej vyzliecť nemocničnú košeľu. „ čo robíš?"
„ pomáham ti sa obliecť "
„ nie som na to až tak zle " vstala a zachytila sa ma jednov rukov. Dobre že som ešte bol dosť blízko pri nej. Jej slabosť po operácii vo mne vzbudzovala ochraneckého ducha. Zdvihla si košeľu až pod pas a zas si sadla. Vyzliekla si košeľu a pozrela sa do tašky. Sadol som si a čakal s úsmevom, kedy ma požiada o pomoc. Biele tielko si ľahko obliekla. Bol som zvedavý ,ako to bude zvládať s bledofialovými teplákmi. Zvládla to dobre , aj keď spomalene.

Malo kto by to zvladol ale ona je dotierava , nedá sa tak ľahko. Podľa mňa je veľmi silná osobnosť a keď to hovorím ja tak je to tak. Veľa vecí už zažila pri mne, ale stále sa snažila nespadnut na dno toho všetkého. Nikdy som ju nevidel plakať. Možno niekedy plakala ale tajne. Môj otec vedel koho si vybrať. Iné dievča by to so mnou nevydržalo. Neznášam ufňukané dievčatá, ktoré plačú aj kvôli uplním hovadinám .

Postavila sa a ja som k nej rýchlo pribehol , keby niečo. Chytila sa môjho ramena a snažila sa normálne chodiť. Pomalou chôdzou sme došli k dverám. Už ma to prestáva baviť. Zobral som ju na ruky.
„ daj ma dole "
„ ženská si úplne vyčerpaná !Dovoľ mi sa o teba starať. Keď nie tak tu ostaneš, lebo takto to nejde !!" Keď som zvysil hlas tak zmlkla. Odkedy ma sledovala do toho malého dreveneho domu tak sa ma boji. Ja to cítim a viem.

Doma som ju hneď uložil do postele. Niektorý za ňou prišli. Bola tu Avrora jej popriať skoré uzdravenie a aj otec. Sebastian tu bol , ako prvý. Bol tu aj Oliver s svojou. Musel som ich vyhodiť všetkých.
„ choďte už. Nechajte ju nech si oddýchne." Hneď odišli a my sme ostali sami.
„ idem ti priniesť polievku, alebo chceš niečo špeciálne ?"
„ nie , ja nič nechcem. " Išiel som do kuchyne , kde už bola pripravená polievka. Po ceste som stretol Olivera. Povedal som mu že potrebujem pomoc s mafiou, pretože terás nebudem mať čas. Prv sa mu nechcelo , ale potom som ho presvedčil.

Alexis vstala a šla k skrini. Položil som taniere a išiel k nej. „niečo hľadáš ?"
„ áno, niečo na spanie "
„ sadni si ja to pohladám " začal som prezerať jej časť v skrini. „ Alojzy! " Pod jej tričkami niečo bolo a teraz som to mal v ruke. Chcela mi to vytiahnuť. „ daj mi to " skril som to za chrbtom a potom sa pozrel na to.
„ Antikoncepce " neveril som vlastným očiam. Prehltol som a pozrel sa do krabičky. Pár tabletiek chýbali takže to iste pila. „ čo to má biť " pozrel som sa na jej ustráchanú tvár a potom priamo do očí.