Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

12. žiarlivosť

Alojza a kláru som už ne videla. Cítila som sa zle. Asi pol hodiny som sa upravovala a hľadala šaty , až Kým som nenašla tie správne a to všetko bolo zbytočné. Prišlo za mnou pár chlaocou , ale hneď som ich odplašila. Nemala som náladu tancovať.

Chcela som odtiaľto odísť ,ale rozmýšľala som nad tým či tu mám nechať Alojza. „ vieš čo serem na teba. Tí si ma tu nechal sedieť samú tak ja ťa tu môžem nechať tiež , ale ty sám nebudeš. Je to už asi tridsať minút čo tu sedím. Musia sa spolu skvele baviť , keď ma tu nechali.

Vyšla som z klubu. Kývala som sa veľmi divne. Dnes som toho vypila viac , ako zvládnem.

Zavolám Sebastianovi.
„ Sebastián"
„ Alexis ?"
„ mohol by si po mňa prosím prísť"
„ kdesi ?"
„ počkaj pozriem sa " bola som taká opitá že som nevedela kde som. „ zladko ja som v pekle " uvidím Alojza ktorý kráča ku mne. „ čo ?"
„ a práve prišiel diabolský Lucifer , takže nemusíš prísť on ma odvezie " chcel ešte niečo povedať , ale zložila som to. „ poďme rýchlo preč " povie a už ma ťahal preč. Neviem či si nevšimol že som opitá a ešte k tomu mám veľké opätky. Kvôli nemu som spadla a udrela si kolená. Pomôže mi vstať „ koľko si toho vypila ?"
„ určite viac ako ty "
„ tak že to asi inak nepôjde " vezme ma na ruky.
„ pane Lucifere nemyslíte si že ste nejaký teraz dobrý ? " Usmeje sa a krúti hlavou a vtedy uvidím na jeho líci červený rúž. „ daj ma dole !" Boli sme už pri aute. Dal ma na zem. „ chceš zvradsať ? "
„ z teba je mi na zvracanie " poviem a sadnem si vzadu do auta. Vyzlečiem si lodičky a ľahnem si.

Ani neviem kedy som zaspala. Prebudil ma , keď sme boli už tam. „ vstávaj "

Bosá som došla do domu. V dome už každý spal. Pretože nebolo nič počuť .

Hneď som si išla sadnúť na posteľ. Pretože sa mi točila hlava, ako na kolotoči.

Teraz som chcela len spať , ale prv som sa musela prezliecť. Nešla som sa prezliecť do kúpeľne, tam by som asi nezvladla dôjsť. Bolo mi jedno že ma Alojz bude vidieť len v podprsenke a nohavičkách.

Prv som lodičky položila na stranu.
„ mám ti pomôcť ?" Išiel mi za chrbát a rozopína mi šaty. „nechaj ma" prikážem mu a on sa odtiahne. „ povedz mi čo sa dnes stalo , čo ti vadí a čo som spravil ? "
„ spravil si všetko , ale nespravil si nič "
„ ženská nerozprávam mi tu hádanky a povedz normálne čo ťa sere " vyzliekla som si šaty a hodila ih do kúta.

„ ty mňa sereš,ty! Pochop to konečne!"
pride ku mne a silno mi stisne tvár.
„ a ty kurva už pochop , že ťa budem srať až do smrti. Ani si si nevšimla že odkedy som sa vrátil z Španielska sa snažím byť k tebe dobrý. Pustil som ťa do školy a ani raz som ta neudrel odvtedy." Pustí mi tvár a vtedy som si uvedomila že ma tak trochu pravdu , no nechcela som si to pripustit.
„ chceš aby som bol taký ako predtým ?" Mlčala som. „ mlčanie beriem ako áno " povie a odíde.

Teraz som to poriadne posrala. Čo keď išiel spať za Klarov ? Čo keď ma len chcel odviesť domov a potom sa vrátiť ?...

Hlavou mi prebiehali blbé žiarlivostne myšlienky. Nakoniec som si povedala že stačí a pôjdem spať.