Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

16. nákupy

Nakoniec sme nešli na žiaden výlet. Pretože sme zaspali.
Keď som sa zobudila Alojz s niekým telefonoval.
„ počkajte hneď tam budem. " Zložil telefón a pozrel sa na mňa.

Chcela som mu povedať nech nejde nikam , ale mlčala som. Mala som zlí pocit že sa stane niečo zlé.

„ dneska nikam nechoď."povedal a hned odišiel.

Chcela som ho dnes počuvnuť a neísť nikam , ale Aurora sa ma opýtal či by som nechcela ísť s nou do mesta. Povedala som si , že mu nebude vadiť keď pôjdem s jeho mamou do mesta.

Prv sme spolu išli kúpiť nejaké oblečenie. Ja som si nekúpila nič. Pretože som ani nechcela ,len som radila Aurore.

Potom sme spolu išli do kaviarne a dali si spolu kávu.
„ako ti to ide s mojím synom?"
„ čo ?"
„ rozumiete si ?"
„ ah. No, tak trochu." Zastala som a Pozrela som hore „ nie, Popravde ani nie."
Aurora sa zamračila. „ počkaj ma tu hneď som pri tebe " prikývol som.

Nechcela som Aurore klamať že náš vzťah je v poriadku. S Alojzom som sa málokedy vedela normálne porozprávať. Jeden k druhému necítime nič. Sme spolu len kvôli dohode. Za ten čas ma pobozkal len raz , a to v svadobnú noc. Málokedy so mnou prehovorí a keď tak , len preto že niečo potrebuje alebo mi chce niečo prikazovať.

Keď som nad tým rozmýšľala tak mi začali padať slzy. Som nešťastná. Nič mi nevychádza. Keď už mám žiť takto, byť zavretá v tom dome tak aspoň nech mám Alojzovú lásku. No nemám nič a mám také tušenie že som sa zamilovala do niekoho , kto ma nemiluje.

Prišla Aurora tak som si rýchlo utrela slzy a usmiala sa. Podala mi tašku. „ čo je to ?" Pozrela som sa dnu , bolo tam čipkované vyzývavé pyžamo a ešte dve , ktoré som už nevidela. Pretože som tašku dala späť Aurore.
„ obleč si to v noci."
„ to nemôžem"
„ ale môžeš. Keď to spravíš dam ti už pokoj. Viem že ti to pomôže s Alojzom."
„ ale-"
„ sľúb mi že si to oblečieš. Nechcem aby môj syn mal nešťastne nevydarené manželstvo a keď si budete lepšie rozumieť tak ti asi nebude až tak zakazovať. Budeš volnejšia."
„ tak dobre len kvôli vám oblečiem si to "
usmeje sa na mňa .
„ tak už pomaly pôjdeme , nie ?" Prikývla som.

Prechádzali sme ulicami a ja som volala Sebastianovi , aby po nás prišiel. Cítila som akoby ma niekto sledoval a mala som aj pravdu. Pretože si Aurora všimla že ma niekto sleduje. Keď bol už dosť blízko pri mne a vytiahol nôž Aurora vitihla pištoľ a zastrelila ho. Ja som sa otočila a pozrela sa na zastreleného muža. Aurora ešte pár krát strelila. Onemela som a nevedela som sa ani pohnúť.

„ poď " chytla ma za ruku a ťahala ma za sebou. Ani neviem ako som sa dostala do kuchyne , len si pamätám že nás priviezol domov Sebastian.
„ napi sa trochu vody. Si celá zblednutá" Podal mi pohár vody Sebastian. Trochu som z neho odpila.

Sebastian ma nechal samú pretože mal ešte nejakú prácu. Teraz sa práve pozerám na poloplný pohár alebo poloprázdny. Dá sa to rôznymi slovami povedať , ale vždy to bude len pohár s vodou naplnený do polovice. Neviem prečo rozmýšľam nad tými blbosťami.

„ prečo si dnes bola na nákupoch? Hovoril som ti že dnes nemáš nikam chodiť." Prerušil moje myšlienky.
„ len som sa šla prejsť s tvojou mamou."
„ len prejsť! Prečo ma nikdy nepočúvaš? Keď ti poviem že máš ostať doma , tak budeš sedieť pekne doma s tou riťou. Máš poslúchať mňa nie druhých a keď niečo chceš tak mi zavolaj." Vstala som z stoličky.
„ ty niesi môj otec že mi budes rozkazovať!" Začali sme po sebe kričať.
„ som tvoj manžel !" Kráčal ku mne bližšie.
„ skôr tiran ! " Bola som už pri stene.
„ ty nevieš čo je to týranie. Som k tebe ešte milí !" Stisol mi silno rameno.
„ nechaj ma " prestali sme kričať a ja som od neho utiekla až vtedy som si všimla že nás pozorovali všetci v dome. Toto všetko sa mi nepáčilo. Hanbila som sa , mala som v sebe zlosť a cítila som sa úboho. Prečo som stadial neutiekla skôr? Mohla som ujsť zo školy preč , keď som tam bola. Ďaleko odtiaľto...

ঞ