Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

15. postrelený

Teraz sedím v Mohamedovej pracovni.
„ vieš Alexis prvý krát keď si prišla do tohto dome sme to všetko brali ako hru a vtip , ktorý som vymyslel ja osobne. Teraz to už nie je hra ani vtip , teraz si Alexis Sangrienta , odteraz patríš do našej rodiny. Ja som si ta vybral. Vedel som že budeš tá pravá pre Alojza. Dúfam že ma nesklameš, Sangrienta."

„ ale prečo práve ja ? Moja rodina nemá veľa peňazí, nie som ani veľmi pekná a ani ničím nie som výnimočná "

„ teraz máš veľa peňazí, si viac ako pekná a si niečím výnimočná. A teraz choď, choď za svojím manželom. Mali by ste už odchádzať "

Prikývla som a odišla. Po celom dome som hľadala Alojza , ale nenašla som ho. „ kde mohol zmiznúť ?" Stala som pred domom a pozerala na bránu.
„ koho hľadáš ?" Opýtal sa Sebastián.
„ Nevidel si Alojza ? "
„ práve niekde odchádza a bol nahnevaný"
Prikývla som.
„ nechceš sa prejsť ?"
„ veľmi rád , ale pustiaťa ?" Chytila som ho za ruku a ťahala k bráne. Teraz pri bráne neboli žiadni muži.

„ aký krásny je pocit slobody" usmejem sa na Sebastiána. „ pre každého môže sloboda znamenať niečo iné " povie a tiež sa usmeje.

S sebastianom čas išiel veľmi rýchlo. Keď sme prišli domov presne prišiel aj Alojz. Alojz višiel z červeného auta celý zakrvavený. Hneď som k nemu bežala. „ čo sa ti stalo ?" Pribehol k nám Sebastian a chcel pomôcť Alojzovi ísť do spálne , ale Alojz mu to nedovolil. Preto Sebastian ostal tam a ja som išla za Alojzom. Nemohla som ho nechať samého. Zavrel sa v kúpeľne tak som ho počkala.

Bol tam už skoro hodinu. Stresovala som a bála sa že sa mu niečo stane. Neviem ani prečo som sa tak bála. Išla som k dverám „ si v poriadku ?" Nepočula som nič tak som zaklopala a práve vyšiel. Mal zafajčenú ruku zhora a nemal tričko.
„ som v poriadku" mala som hroznú chuť ho objať , ale nemala som odvahu.
„ čo sa ti stalo ?"
„ len ma zastrelili."
„ len. Čo keby si kvôli tomu zomrel ?"
„ tak by som zomrel. Povedz mi kde si dnes bola?"
„ len sa prejsť s Sebastianom."
„ a kto ti to dovolil ?"
„ ja sama. Nebudem sa s tebou dnes hádať. Choď si ľahnúť "
„ ani ja nemám náladu na hádky. " Ľahol si a nevijadroval žiadne známky bolesti , ako  by ho to ani nebolelo.
„ bolí ťa to ?" Zasmial sa.

„ trochu. Nechceš si ľahnúť ku mne ?"
Ľahla som si k nemu a pozerala sa na strop.

„ keby nebolo tej hlúpej dohody a stretli by sme sa niekde. Napriklad v bare. Boli by z nás nakoniec kamaráti , niečo viac alebo nič ? "

„ dobrá myšlienka. Myslím si že by sme nakoniec spolu chodili. Pretože to je náš osud , byť spolu."

„ Ja si myslím že by si ma len tak prešiel a nakoniec by sme neboli nič"

„ keby som ťa videl v bare alebo v klube , a bola by si tak seksxi oblečená , ako pred tým iste by som ťa neprehliadol."

„ myslíš vtedy keď som mala na sebe červené šaty?"

„ presne "
Bola som rada že som sa mu vtedy páčila a aspoň kvôli niečomu som sa snažila.