Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

13. piatok trinásteho

Ráno ma prebudí Alojz. Trasie so mnou „ zobuď sa. Dnes máme veľký deň. "
„ čo ?" Sadnem si , pretriem si oči a pozriem sa naňho. Sedel na posteli , len v teplákoch . Bol tak blízko a jeho nahá časť tela ma priťahovala. Mala som chuť sa ho dotknúť, ale nemám odvahu.
„ dnes máme svadbu"
„ takže svadbu budeme mať presne piatom trinásteho mája. Skvelý dátum to ti poviem." Zasmejem sa.
„ prečo nie? Ten dátum som vybral sám " odpije si z kávy a až teraz si všimnem že mal celý čas v ruke kávu.
„ spravíš aj mne?"
„ kávu ?" Opýta sa.
„ áno "
„ nie som tvoj sluha sprav si ju "
„ mne je zle."
„ tu máš " dami pohár s kávou , ktorý mal v ruke. Pozrela som sa naňho s zdvihnutím obočím. „ ja už nemám chuť. Môžeš si dať tu polku"
Odpijem si z kávy. „ čo by sa stalo keby sme sa nevzali? Ty ma nemiluješ ani ja teba , tak prečo tu svadbu nezrušíme?" Neodpovedal mi.
Až po pár minút mlčania povedal:
„ dohoda je dohoda. Patríš už len mne a keď ťa nechám tvoj otec ťa späť neprime. Budeš vidieť ako každý z tvojej rodini jeden po druhom umiera. Tvoj otec nemal inú možnosť. Buď ty alebo smrť. My nie sme milosrdní. Radi cítime krv, strach a moc. Tieto slová si zapamätaj. Viem že máš v úmysle utiecť. Je na tebe či sa bude oslavovať alebo liať krv "

𝐒𝐨𝐦 𝐦𝐨ž𝐧𝐨 𝐳𝐥á. 𝐌𝐨ž𝐧𝐨 𝐛𝐲 𝐬𝐨𝐦 𝐧𝐞𝐜𝐡𝐚𝐥𝐚 𝐦𝐨𝐣𝐮 𝐫𝐨𝐝𝐢𝐧𝐮 𝐯 𝐝𝐥𝐡𝐨𝐜𝐡𝐨 ,𝐚𝐥𝐞 𝐢𝐬ť𝐞 𝐛𝐲 𝐬𝐨𝐦 𝐧𝐞𝐧𝐞𝐜𝐡𝐚𝐥𝐚 𝐦𝐨𝐣𝐮 𝐫𝐨𝐝𝐢𝐧𝐮 𝐮𝐦𝐫𝐢𝐞ť 𝐥𝐞𝐧 𝐤𝐯ô𝐥𝐢 𝐦𝐧𝐞.

„ dobre neutečiem , len kebyže sa mi niečo stalo a zomriem ten dlh bude aj tak splatení a mojej rodine sa nestane nič . Čo povieš sme dohodnutý ? " Podali sme si ruky. „ platí sme dohodnutý."

Alojz odišiel sa pripraviť na svadbu a za mnou prišla jeho mama Aurora. „ priniesla som ti svadobné šaty. Čoskoro tu bude tvoja mama a pridu nejaké dievčatá , ktoré ti pomôžu s účesom a maľovaním a tď. " Prikývla som.

Do vani som si pustila plno vodi a keď som bola už v tej vani rozmýšľala som nad smrťou. Bolo by možno lepšie keby som tu nebola. Klára s Alojzom by sa možno dali dokopy a bol by z nich krásny pár. Moji rodičia by už nemali nepodarenú dcéru. Nikomu by som nechýbala , ale keď rozmýšľam nad smrťou bude to vlastne bolieť?
Čo bude keď zomriem ?
Chcem zomrieť ?
Nie
Nechcela som zomrieť. Bojím sa smrti. Som hrozne zbabelá. Najradšej by som niekam ušla , ale nemôžem. Aký by ma čakal život s Alojzom? Bola by som šťastná alebo nie. Podľa toho aký je by som povedala že nie.

„ Alexis !" Zaklope mama za dverami. Vedela som že je to ona podľa hlasu. „ za desať minút budem von počkaj " rýchlo som vyšla z vane a obliekla sa.
Otvorím dvere.
„ Vraď sa tam odkiaľ si prišla. Nechcem ťa tu "
„ Nebuď taká Alex. "
„ Nevolaj ma Alex. "
„ počuj Alexis. Nemali sme na výber museli sme ťa vídať za Alojza. Prepáč mi to všetko cerka dráha , ale Alojz nie je ani škaredý je pekný a budeš mať pri ňom všetko. Nikdy nebudeš bez peňazí."
Chcelo sa mi kričať. Alojz je pekný , ale nevie čo v tom mužovi je. Všetko mi zakazuje a drží ma tu v tomto prekliatom dome. Nakoniec som nekričala len povedala: „ nevieš aké to tu je " poviem skoro šepky.
Mama príde ku mne a objala ma. Ja som ju neobjala , len nemo stála.

Prišli dve dievčatá , ktoré ma upravovali. Keď mi už robili vlasy volala mi Klára.
„ ahoj Kláro "
„ Ahoj. Prečo si neprišla do školy?"
„ dostala som chrípku"
„ prajem ti skore uzdravenie "
„ ďakujem , ako to dopadlo včera s Alojzom? "
„ nie veľmi dobre. Utiekol mi keď som mu dala pusu na líce. Bol drzý , ale aj tak to s ním ešte nevzdávam "
„ mala by si ho poslať do čerta. Je to idiot "
„ tak to nie , už idem volá ma môj nemotorní brat. Ahoj"
„ ahoj a pozdrav tvojho bračeka "
„ dobre " zložila to.

Uľavilo sa mi po tomto hovoru. Po tom čo som sa dozvedela že Alojz s ňou nemal nič.

Bola som už pripravená máme skoro plakala „ si prenádherná " pretočila som oči. Na chodbe som stretla otca. Neprehovorili sme s sebou ani slovo. Zobral ma za ruku a viedol do záhrady. Záhrada bola krásne zdobená. Najkrajšie ozdobený bol veľký altánok v ktorom ma čakal Alojz.

Bola som zvedavá čo sa bude dalej diať. Pretože som počula od Sebastiana že táto rodina ma divné zvuky a tradície.

Keď som sa obzrela nebolo tu veľa ľudí ,len tí hlavní príbuzní.

Zatim sa nestalo nič zvláštne. Len niečo čítali z blbej knihy a ja som stala pri Alojzovi. Stále sme si pozerali do očí , len ja som niekedy uhla pohľadom , ale zas som to presmerovala na neho. Bolo ťažké sa mu pozerať priamo do očí , ale bolo ťažké sa na neho ani ne pozrieť. Keď si myslíte že sa usmieval ste na omile mal stále ten chladní víraz.

Nasadili sme si zasnubne prstene a keď mala nastať pusa , ako to je normalne nestalo sa tak. Priniesli nôž s zlatými obrysmi. Alojz mi zašepkal „ zoberieš ten nôž a spravíš presne to čo ja " zobral nôž a narezal si ľavú ruku na dlani. Podal mi nôž a spravila som to isté. Potom svojou krvavou rukou chytil tú moju krvavú. Silno stisol a naša krv sa spojila.

Mne sa páčil tento zvyk. Akoby sa dvaja spojili a ostal z nich jeden , ale s Alojzom som to nechcela. Cítila som sa ako nakazená , nakazená jeho hnusnou krvou. „ krvou spojení životy spojení " povedal ten ktorý čítal knihu.

Kniha z ktorej čítal bola červená s divnim pismom, hrubá a s krásnymi ornamentami. Niektoré slová rozprával v inom jazyku. Znelo to niečo ako španielčina.

Všetko ďalej prebiehalo normálne nič nezvyčajné. Takže moju svadbu som prežila nejak okrem môjho hrozného prvého trapneho tancu s Alojzom. Na tom tanci som mu vždy šlapala na nohy. Nedal na sebe nič znať , ako by sa nič nestalo , len nakoniec mi povedal že so mnou už posledný krát tancuje na tento typ hudby.

Druhá nepríjemnosť môj brat. „ chcel by som žiť v takom dome. Máš šťastie Alex " naschvál povie Alex. Pretože vie že ja nemám rada keď ma tak volajú. Môj hlúpy manžel dostal hlúpy nápad:
„ keď chceš ostať pár dní " isté že môj prihlúply brat povedal že s radosťou tu ostane.

Na koniec som sa rozlúčila s mamou a otcom.
„ odpúšťam vám že ste ma zapredali. Chápem že ste to museli spraviť , aj keď by som to ja svojej dcére nespravila" Mame začali padať slzy a otec len prikývol.

♡