Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

19.blesky

Teraz nebudem písať často
Tak si užite tuto časť
#selises

Myslela som si že už budem konečne celý deň s Alojzom , ale nie. Pri ňom to nie je možné. Ani ráno som ho nevidela pri sebe. „ kde si mi len zmizol?" Stojím pri okne s nádejou že ho uvidím no on nie je nikde. Je to už tretí deň a mraky plačú tak , ako moje vnútro po tebe. „ Vráť sa "

Počujem buchot dverí. Išla som do kuchyne a zobrala panvicu , keby dačo. Po špičkách sa blížim ku dverám. Presne zahromí blesk a vipnú sa svetlá. „ no Teraz som v peknej kaši " vidím nejakú čiernu postavu. Rozbehne sa a chcem tu osobe udrieť po hlave s tou panvicou, ale ta postava sa otočí a zachytí mi ruku.

Panvica mi spadne a presne na jeho nohu. Šťastie bolo na mojej strane „ au "zhodim ho na zem a keď mi držal ruku tak som spadla aj ja a presne na neho.

Ďalší blesk a svetla sa zapli. „ Alojz ?!" Keď sa zapli svetla tak som zistila že tá neznáma osoba je Alojz.
Prevalil sa na mňa a priklincoval ma na chladnej zemi.
„ čo to malo znamenať? Prečo si mňa chcela udrieť s panvicou?!"
„ nechaj ma !"
Bol úplne mokrí a z jeho vlasov na mňa pokvapkala chladná voda.
„ si celý mokrý. Zlez zo mňa "
Postavili sme sa a on ma silno zadriapol za zápästie , a ťahal do kúpeľne.
„ čo robíš!? Nechaj ma a Vráť sa tam kde si bol doteraz"

Ocitla som sa v sprche. „ nerob to !" Nepočúvol ma a pustil vodu. „ áá ! " Zakričala som a chcela vyliezť z tej sprchy no nedovolil mi to. Prišiel tiež do sprchy. „ kam sa ponáhľaš ?" Usmial sa vystrel ruky hore a oprel sa s nimi o stenu sprchy a tak mi zablokoval uplne cestu von. Začala som sa červenať. Ces biele tričko mi presvitalo všetko.
„ chýbal som ti ? " opýtal sa s úsmevom a zahryzol si do pier. Nemohla som povedať že nie , tak som sa len otočila dozadu a preložila si ruky. Tvárila som sa že sa hnevám.

„ chýbal som ti " zašepkal mi a teraz to nebola už otázka. Dami ruky na ramená. „ kde si bol ? "
„ mal som prácu " vyzliekol si tričko. Pokiaľ sa vyzliekol tak som odtiaľ ušla preč do izby. Prezliekla som sa a ľahká si. Bola mi hrozná zima.

„ čo sa tak trasieš?" Ľahol si ku mne.
„ je mi zima a len kvôli tebe "
„ nie, kvôli tebe. Sama si si na vine. Vyprovokovala si ma. Ale keď chceš môžeš prísť ku mne sa trochu otepliť " zavahala som. Nakoniec som sa k nemu presunula bližšie. Cítila som jeho teplé telo. Bol niečo ako radiátor. Usmiala som sa nad tou hlúpou myšlienkou , ale fakt mi to pripada tak.

Objal ma okolo pásu a ja som mu dala moju ruku na tu jeho. „ si zamrznutá ako nejaká mŕtvola " povedal to zaspatym chrapľavým hlasom.
„ ja som taká skoro vždy. Mama hovorila že vraj mám málo krvi a som vychudnutá , tak je to preto."

Túto noc sa mi spalo dobre , pretože tu bol Alojz. Keď tu nebol niekedy som sa bála , že v noci niekto príde do chaty a zabije ma alebo unesie, alebo hocičo… proste som sa bála a nikdy by som sa nepriznala , že som sa bála.

Hneď ráno som sa vypytovala Alojza , na rôzne veci. Moja zvedavosť mi nedala. „ bol si doma ? " Prikývol ane neodtrhol zrak od počítača. „ nevidel si niekde mojho brata ?" Zase len kývol. Mala som pocit že ma ani nepočúva. Mám veľkú chuť mu nasypať do tej hnusnej kávy , ktorú teraz robím pre neho, soľ.
„ kde si ho videl? A nevidel si aj mojich rodičov ? Nevieš ako sa majú?" Dala som mu kávu na stôl , sadla som si a on sa konečne odtrhol od počítača.

„ máš nejako veľa otázok. Tvoj brat sa dostal do drog. Tvoji rodičia , no tvojmu otcovi je dobre a mama sa o teba strachuje a verí mi že ťa ochránim. Ešte niečo ?"

„ môj brat a drogy?! Ako sa k nim dostal?"
„ cezo mňa"
„ prečo mu v tom pomáhaš?!" 
„On to chcel " odpil si z kávy. buchla som po stole a odišla von. Ako mohol zapliesť Dominika do drog? Viem že Dominik nie je anjelik , ale do takých vecí sa nepúšťal.

Alojz nechal kávu a bežal za mnou. „ Alexis! " Zastavila som sa. „ kam to ideš?"  Mlčala som.
„ ty sa hneváš?"
„ je mi jedno čo ty robíš , ale moju rodinu do takých vecí neťahaj." Povedala som s naštvaným hlasom. Bala som sa o svoju rodinu , aj keď oni by sa o mňa nikdy nebáli a keď tak len s pretvarkou. Vždy som bola pre nich tá čo sa vie o seba postarať, tá čo bola vždy silná a tvrdohlavá.

„ Nemysli si že som ho do toho dotiahol. On to chcel a sám za mnou prišiel. "

Niekde vnutri som vedela že Alojz má pravdu, že on za to nemôže no nechcela som vidieť pravdu, pretože som mala taký zvláštny pocit že som sa musela na niekom hnevať. Keby tu bol brat vynadala by som mu a dostala by som to zo seba , ale on tu nie je takže jediná dnešná obeť bude Alojz.

Otočila som sa a vrátila sa do chaty. Aloz sa otočil a kráčal pomalou chôdzou za mnou. Keď za mnou kráča tak cítim jeho prítomnosť a cítim sa v bezpečí. Niekedy mám pocit akoby bol mojím ochrancom alebo osobným strážcom.

Celý deň som s Alojzom neprehovorili a asi mu to ani nevadilo. Zošila som sa do kníh, ktoré som si stihla zobrať. Trochu som si musela prehliadnuť učenie , keď nechodím teraz do školy aby som neprepadla.

Keď som počula ako sa blíži hore Alojz zobrala som vankúš , tenkú prikrývku a hodila mu ich pred dvere.
„ čo to má znamenať?!"
„ dnes spíš dole na gauči" zasmial som sa. Začal búchať „ otvor tie dvere! Nebudem spať na gauči. Keď chceš chodiť si tam ty. Keď ich neotvoriš za tri ich vyrazím. Raz!" Postavila som sa pred dvere a čakala.„ dva a tri!" Rýchlo som otvorila dvere a on sa potacal na zem. Zavrčal ako nahnevaný pes. Zasmiala som sa a bežala dole.
„ Alex!!"
„ a jaj"