Mafiánska temnota ༶•┈┈⛧┈♛ ✔️

21.bláznivý neznámy muž

„ ako to pre boha vyzeráš ? Už som si myslel že sa nevrátiš. " Oči som mala pri červené z plakania. „ kedy odchádzame?"
„ kedy len ty budeš chcieť "
„ pôjdeme zajtra ráno ?"
„ myslel som si že si tu ešte ostaneme pár dní sami , len mi dvaja , ale ako chceš tak zajtra. "

Zvyšok dňa sme spolu neprehovorili. Také isté to bolo aj v aute. Celý čas som sa pozerala na okno. Keď sme zastali hneď som videla Sebastiána , ako prvého. Vystúpila som a bežala za ním.
„ Sebastiáne ! "
„ Alexis "
Tuho sme sa objali. „ čo tu robíš ? Nemali ste tam ostať ešte pár dní "
„ hm "
„ niečo sa stalo?"
„ ani nie. "
„ nechceš si vyliať srdce?"
„ to presne potrebujem. "

Odišli sme do záhrady a sadli si na trávu.
„ začni " prikázal mi.
„ všetko čo ti poviem ostane len medzi nami. Tebe jedinému sa môžem zdôveriť so všetkými , tak ma nezraď "
„ mne môžeš veriť. Sľubujem ti že všetko čo mi povieš si vezmem do hrobu" zasmiali sme sa. Utíšil sme sa a začala som.
„ neviem čo mám robiť " nechty som zatlačila do rúk a tak rozprávala.
„ ja ani presne neviem čo chcem. Raz chcem jedno a potom druhé " prikývol.
„ jedno len viem , že , že som sa zaľúbila" Sebastian zdvihol obočie.
„ problem je to že neviem že či on ma tiež miluje. "
„ ty podvádzaš Alojza? Máš niečo s iným ?"
„ nie , teraz hovorím práve o ňom. Ja myslím že pre neho neznamenám nič a nič ku mne necítí. Nechcem aby som ho milovala. Nechcem myslieť naňho chcem sa odmilovať. Preto teraz chcem, chcem budem s iným aby som na Alojza toľko nemusela a zaľúbila sa do iného , keď sa to bude dať."
„ Alojz by ťa zabil keby si ho podviedla. Nerob to."
„ Alojz nič nezistí aj tak-" utíšila som sa hneď keď som videla Alojza.

V dome boli jedni zadné dvere , ktoré viedli do záhrady, kde sme teraz sedeli. Nevidela som ho vojsť z tých dverí , ale vedela som že Stamaď prišiel. blíži sa ku mne. „ keď nechceš problémy tak odíď " pozrel sa na Sebastiána a potom Sebastian na mňa. Kývala som mu hlavou nech odíde. Nechal nás tu úplne samých. Alojz si kľakol blízko ku mne a pozeral sa mi priamo do očí. Cítila som strach , cítila som ako by sa mi vkradol do mysle , akoby ma vedel presvedčiť aby som spravila všetko čo by len chcel. Keď som si už myslela že mi prepalý oči tak sa opýtal:„ čo by som nemal zistiť ?" Prehltla som a v ústach som mala sucho. Pozerala som sa na zem a zahryzla si do pery . Bolo veľa vecí čo by nemal zistiť.
„ no ?" Otočil mi hlavu k nemu. „ nič "
„ rob si čo chceš mne je to už jedno." Tato odpoved od neho ma zabolela. Pretože to znamená : "nezaujímaš ma a je mi preto jedno čo robíš"

V obývačke som videla Olivera sedel na gauči.
„ čo to pozeráš?" Sadla som si k nemu.
„ dačo. Chceš?" Natiahol ku mne ruku s pukancami.
„ nie. Je ti už lepšie? Počula som že si bol v nemocnici "
„ oveľa lepšie. Mám ešte kvôli tomu šťastie. Pretože som sa sem mohol vrátiť. "
„ prečo tu chceš byť ? "
„ nemám kde ísť. Všetky peniaze som utratil na zábavu. Nechal som školu tak kvôli tomu mi už mama nedáva peniaze. Brat ma ťahá do práce ale mne sa lepšie sedí doma " nenápadne mi dal ruku okolo ramien.
„ ty chceš aby ťa Alojz zabil ?"
„ ja ho tu nikde nevidím." Obzrel sa.
„ nemám náladu na tvoje hry. Uvidíme sa zajtra "
„ to je jasné"

Hľadala som Sebastiana no nemohla som ho nájsť.
„ nevideli ste Sebastiána? " Opýtala som sa staršej slúžky , s ktorou som veľmi toho ne narozprávala , ale vždy bola milá a tak inteligentná.
„ bude v podzemnej pivnici."
„ ďakujem "

Počula som hlasy v pivnici za dverami. Prišla som k dverám a priložila hlavu k nim , aby som lepší počula. Nakoniec som ani nepočula nič ,ale spala rovno k nohám Mohameda. Pretože som sa oprela o dvere a dvere náhodou boli trochu pootvorené.

Všetci sa otočili smerom ku mne. Mohamed mi pomohol vstať.
„ čo tu robíš ? " Opýtal sa ma Alojz. Otvorila som usta no nevyšlo z nich nič.
„ keď niečo chceš a nie je to nič dôležité tak choď , povieš mi to potom. " Prikývla som a odišla. Chcela som ísť za Sebastiánom , aby ma odviezol za rodičmi no nevadí, pôjdem autobusom.

Ako som povedala tak aj bolo išla som s autobusom za rodičmi. Pri brane mi už nerobia problémy muži ,ktorí ma mali strážiť. Pretože všetci boli v pivnici. V našom dome som ne našla rodičov, ale cudzích ľudí ktorí mi povedali že moji rodičia im predali tento dom pred niekoľkými dňami. Bolo mi to zvláštne. keďže som nenašla rodičov tak som odišla. Pomalými krokmi som sa vracala späť. Keďže prave nešiel žiadny autobus skusila som sa tam dostať pešo. Vedela som že to nezvládnem no aj tak som išla pešo.

Po ceste som rozmýšľala. Myslela som na piatich ľuďoch na rodičov,bratovi, Alojzovi a Sebastianovi. Prečo mi mama vôbec nevolala? prečo sa odsťahovali ? Spravila som dobre že som verila Sebastianovi. Sebastian tam predsa pracuje a mohol by ma vyzradiť , len aby nestratil prácu.

Trapila som sama seba svojimi myšlienkami a kráčala dalej , a dalej. Každý sám seba najviac trápi svojimi myšlienkami tak ako aj ja. Nedá sa prestať je to už naším zvykom myslieť na to najhoršie a trápiť sa.

Už mi dochádzali sili. zastavila som sa a rozhodla sa že skúsim stopovať. Jedno auto mi zastavilo. Nechcela som ísť do toho auta , ale nemala som inú možno. Boloto biele špinavé staršie auto. Mne osobne nešlo o auto , ale o tú osobu ktorá vnútri sedela.

Vyzeral ako opilec podvodník a psychopat. Bol možno vysoký ako ja a oveľa tučnější. Jeho brucho bolo ako guľka aj ked nohy boli o veľa chudšie.

V tú minútu som si priala aby prišiel Alojz so svojím fajerskim špičkovím autom a zachránil ma. Mala som tu mobil a mohla som mu zavolať , ale nechcela som byť na ňom závislá.

„ ahoj , kočka. Nechceš zaviesť ?" Obzeral si ma od dola na hor.
„ áno "
„ tak si nastup " zavahala som , ale nakoniec som si sadla do toho zasraneho auta čo bola chyba.Opýsala som mu cestu a on povedal že to má po ceste.

„ idete zlým smerom. Radšej mi tu zastante." Robil sa že ma nepočúval a vybral sa z cesty do lesa. Nemohla som nečinne čakať. Otvorila som dvere a vyskočila von z auta. Neviem ako som to prežila. Rozbehla som sa priamo rovne.

Zastavil auto „ ty pičo !" Začal nadávať a strieľať. Myslela som si že je už po mne. Kľučkovala som a stale len behala. Myslím že začal bežať po mne , ale on nevladal kvôli tomu veľkému bruchu. Zastal a ja som pomaly dobehla k domu. Práve niekto otvoril bránu.