...Mafia amore..

Petali di amore

Alessandra:

Veľmi túžim po jeho bozkoch. Vždy keď je na blízku, moje srdce, ak tam niekde je, beží maratón.

,,Vidím, že sa ti to páči." povedal a usmial sa tým jeho rozkošným úsmevom.

,,To ani náhodou! Nenamyšľaj si!"
,,Ale vidím, že máš zatvorené oči a dávaš mi lepší prístup. Toto sa často nevidí." ešte viacej si moje boky pritiahol bližšie.

,,Prestaň, ty nadržaný uchyl." okrikla som ho.
,,Tak dobre. Ale.... za pusu. Presne tu!" povedal a ukázal si na pery. Chcela som mu vyhovieť, ale nech sa chlapček trochu potrápi.
Dala som si pusu na prsty a potom som ich priložila na jeho pery.

,,A teraz ma púsť." usmiala som sa najmladšie ako som mohla.
,,No taak, nebuď ako kameň. Ja viem že to chceš!" nahol sa ku mojim peram. Ja som ich jemne priložila na jeho mäkke, sladké pery.

,,Vedel..som...to!" povedal pomedzi bozky. Ja som sa odtiahla a len som sa naňho dívala.

,,Čo je?" opýtal sa s úškrnom.
,,Ale nič. Chod už." stratila som sa v jeho očiach.
,,Čo, prečo?" jeho úsmev ochabol.
,,Nepýtaj sa a choď!" drgla som ho aby išiel. Neochotne odišiel.

Oprela som sa o dvere chrbtom a zviezla som sa na zem.
My sme sa bozkávali??! To nie je pravda!! Nie, nie, nie! To nie je pravda.

Postavila som sa a zišla som dole. Nikto tam nebol. Buď boli v telocvični, alebo niekam išli.
Prišla som do kuchyne a niečo som našla na stole. Pozrela som to a otvorila som oblaku.

,Milá slečna Consing, prijímame vás na našu školu. Prosíme aby ste prišla, na začiatku školského roku, do riaditeľne. Tam vám dáme podrobnejšie informácie!,
Bla,bla bla.

Aaaaaa. Ja idem na školu. Wuhu.Jupi. Spravila som si čaj a uložila som sa na gauči v obývačke. Pustila som si film 38. Je to úžasný film o Pavlovi Demitrovi. V polovičke filmu som so urobila ďalší čaj.

Dopozerala som film a bolo už 3 hodiny. Vstala som a išla som si zacvičiť. Nikto tam nebol.

,,Hmm, fajn. Viac priestoru pre mňa." rozcvičila som sa a začala som posilňovať. Dala som si do tela. Nakoniec niečo Z gymnastiky.

,,Ale, ale. Čo tu tak sama?" milým ale podrivacim hlasom povedal Jer.
,,Ale, nikto tu nie je a tak, si tu dávam do tela. A čo ty tu?" vstala som a podisla som k nemu.
,,Ale hľadal som ťa."
,,Mňa?? A čo si Chcel??"
,,Chcel som vedieť tvoj názor na Emily. Ja si ju chcem....zobrať."
Vyvalila som naňho oči, no moje ústa sa usmievali.
,,Nemala som tu česť ešte sa s ňou spoznať, ale myslím si že je úžasná. Skvelé sme si padli a ja si myslím žeby mohla byť tá pravá. Práva pre teba!" usmiala som sa od ucha k uchu.

,,Ďakujem ti veľmi pekne. Ani nevieš ako mi odľahlo keď si to povedala. Takže dnes večer dobre?? A pomôžes mi??"
,,Že váhas. Jasné že áno. Nechaj to na mňa, dobre?"

Prikývol a tuho má objal. Bola som z toho celého šťastná.
Pustil má a obaja sme vošli do kuchyne. S chuťou som sa napíla vody.
Jer odišiel a ja som sa do toho pustila.

,,Dobrý deň, prajete si?" ozvalo sa z druhej strany mobilu.
,,Dobrý, potrebovala by som 200 červených, najkrajších ruží aké máte. A ešte by som potrebovala taký istý počet aj sviečok, dalo by sa??
,,Ale samozrejme, a kedy ich potrebujete?"
,,Mohli by ste ich priniesť ešte dnes, tak O hodinu?"
,,Žiadny problém, a na akú adresu?"
Nadiktovala som adresu a už som len čakala. Bola som nadšená. Išla som do ich izbe to tam pripraviť. Na ich posteľ som natiahla veľkú bielu plachtu na ktorej budú ruže. Zapálila som oheň a odkracala som. Pustila som sa do prípravy jedla. Pripravila som šalát.