Nenávidím svoj odraz. Nenávidím ho už od detstva. Ale to je jedno. Sklonil som hlavu a pohľad mi padol na umývadlo. Z tváre mi doňho padali kvapky vody. Vydýchol som teplú paru a v zahmlenom zrkadle som zazrel škvrnu na svojej košeli. Zúfalo som sa na ňu zadíval. Prehrabol som si vlasy a vyšiel von. Hľadal som ho pohľadom v dave. Vtom som zazrel jeho červené oči. S úsmevom som k nemu vykročil, keď ma niekto chytil za rameno. „Ahoj," prihovoril sa mi vysoký hnedovlasý a hnedooký chalan. „Ahoj?" spýtal som sa trochu otázkou, lebo ma zaskočil. Sledoval som, ako si ma prezerá. „Pekná maska," povedal pričom mi stále držal rameno. Vedel som, že mu nejde o masku. „Uhm, dík. Aj tvoja," zamrmlal som snažiac sa nájsť únikovú cestu. Vtom ma chytil pevnejšie a naklonil sa ku mne. Cítil som jeho teplý dych. „Myslím, že maska na tebe nie je jediná pekná vec," začal, „čo keby sme išli inam a presvedčili sa o tom?" Odstrčil som ho od svojho ucha.„Veľmi rád len..." vytiahnem telefón, „aha, niekto mi volá! To musím zobrať, sorry! Rád som ťa spoznal!" A s tým som sa rozbehol preč predstierajúc, že telefonujem. Zaplietol som sa medzi ľudí, kým som sa mu nestratil z dohľadu. Vtedy som zastavil a zistil, že neviem kde som. Začal som sa obzerať. Otočil som sa a narazil niekomu do svalnatej hrude.
