,,Dnešok bol fajn, ďakujem, že si ma nevyhod-" začal som, keď vtom mi zabuchol dvere rovno pred tvárou. Smutne som sa otočil a začal kráčať preč daždivou ulicou. Začalo sa stmievať a domov som to mal ešte ďaleko. Alex pomerne dobre vonia. Pripomína mi to aviváž, ktorou prala moja babka. Nad čím to vôbec premýšľam? A prečo sa pri tom usmievam uprostred ulice ako maniak? Pokrútil som hlavou nad svojou absurdnosťou a rozhodol sa ísť obťažovať ďalšieho človeka.
,,Veď je to basketbalista. Smrdí potom a utiera si ho do trička. Ani to nie je príťažlivé, zober si ako sa tam po sebe liepajú taký ulepení a keď pohnú rukou, pot im vystrekne do oka," znechutene ho striaslo. ,,Okej, chápem to, nemusíš ma hneď odsudzovať," ohradil som sa. ,,Ani Jeniffer nie je svätá. Očividne ťa balí a aj tak je neustále zavesená Kyleovi okolo krku." Museli sme si obidvaja priznať, že sme bezhlavo zamilovaný do ľudí, ktorý by si o nás ani neotreli topánky. Aj keď to Teo popieral, plne si uvedomoval, že ho Jenn využíva. ,,Poďme radšej spať," povedal mierne podráždene, lebo vedel, že mám pravdu. ,,Keby mi niekto nachystal miesto na spanie..." prevrátil som oči. ,,Keby ma niekto neprepadol uprostred noci, v mojom vlastnom dome. Zober si deku, zvládneš spať na zemi," hodil po mne svoju oslintanú prikrývku a otočil sa chrbtom.
