Sledoval som ho stáť na druhej strane miestnosti. Nervózne sa obzeral okolo seba. Po nejakej dobe k nemu pristúpil blondiak zahalený v zlatej maske. Pozoroval som, ako sa pustili do rozhovoru. Po pár sekundách sa nervózne otočil a vykročil preč. Ako sa odtiaľ snažil čo najrýchlejšie vypadnú, zakopol. Videl som ako letel vzduchom a narazil do čašníka. Tomu sa prekotil podnos so šampanským a to sa rozprsklo po jeho košeli. Zanadával a ospravedlnil sa. Potom sa pretlačil cez dav smerom k záchodom. Pobavene som ho nasledoval pohľadom.
Trpezlivo som sledoval dav, pátrajúc po tom chalanovi. Čakal som, kým sa vráti zo záchodov. Tam je, všimol som si. Zase sa rozprával s niekým iným. Už by ho naozaj mohli prestať otravovať iný ľudia. Začal som sa k nemu predierať davom. Kľudne ho odtiaľ odtiahnem násilím, ak budem musieť. Ukázalo sa ale, že to nebude potreba. Zdvihol totiž svoj telefón a ustupoval smerom od toho chlapa. Po chvíli mi narazil do hrudi. Prekvapene vydýchol a spustil ruku s mobilom. Keď to urobil, všimol som si, že je vypnutý.„ Prepáč," povedal a zdvihol zrak k mojej tvári. Mal by prestať od ľudí utekať. Stráca potom prehľad o priestore. Zadíval sa mi do očí a zamrzol. Počul som, ako sa mu dych zasekol v hrdle a srdce sa mu rozbúšilo. Svetlo z lustra sa mu lesklo na maske, zakrývajúcej väčšinu jeho tváre. To, čo som ale videl, sa mi páčilo. Spod mierne mokrej košele, mu presvitali svaly. Usmial som sa na neho. Mierne zmätene mi to opätoval.
