Mal by som odísť. Ak sa zobudí a uvidí ma, bude to viesť ku konverzácii. Posunul som jeho ruku a pomaly vyliezol z postele. Zmrazilo ma keď si pošúchal oči. Pretočil sa na druhý bok, ale vyzeral, že sa ešte nezobudil. Pozbieral som si oblečenie, chabo ho cez seba prehodil a bežal k dverám. Otočil som sa. Pristúpil som k nemu a natiahol ruku k jeho tvári. Siahol som mu na masku. Ale rozmyslel som si to. Naposledy som sa pozeral na tohto muža. S jeho dokonalými lícnymi kosťami, bledou pokožkou s jazvou na boku v kontraste s čiernymi vlasmi. A potom som odišiel.
„No tak, Smith snaž sa trochu!" kričal profesor zatiaľ čo rozhadzoval rukami, ako navigátor lietadiel. Pozviechal som sa zo zeme, len aby som znova dostal loptou do hlavy. „Ježiš, sorry!" podal mi Kyle sarkasticky ruku. Načiahol som sa za ňou a on uhol. Hej, veľmi vtipné. Konečne sa mi podarilo postaviť sa a sadnú si na lavičku. Od nejakého chudáka, ktorý bol donútený mi pomôcť, som dostal uterák. A to som ja. Doráňaný na lavičke s uterákom na hlave očumujem sexy chalanov hrať basketbal na telesnej. Musím povedať, že táto pozícia nie je až taká zlá. Hlavne keď mám výhľad na čiernovlasého chalana v šortkách.
