Andrea

175 7 1
                                    

Ostala som zarazene stáť. Ako je to možné? Moment...Andrea...ona. No dobre, poviem vám celý jej príbeh.

Andrea. Bola veľmi milé dievča. Pocházdala z bohatej rodiny, ale nikdy sa nesprávala povýšenecky. Ale za posledné mesiace sa veľmi zmenila. Začala chodiť v čiernom a jej blonďavé vlasy si prefarbila na čierno. Stále vravela len o nejakom veľkom lese a o vraždách. Začala si písať denník. V ten deň, keď ju zabili akoby to vedela. Prišla sa rozlúčiť. ,,Lucka, vieš dlho sa neuvidíme a tak sa chcem rozlúčiť." povedala s malým úškrnom a podala mi ten náhrdeľník s hviezdou. Ona mala náhrdelník s mesiacom. Objala ma a odišla. Bolo to posledný krát čo som ju videla.

Prehrabala som sa v škatuli. Našla som tam našu spoločnú fotku a jej denník. Fotka bola v lese. Zas ten les?! Otvorila som denník. Z denníka vypadol papierik. Boli to súradnice. Na denníku bolo venovanie: Konečne si na to prišla. A.
Načo som mala prísť??? A do pekla načo by mi dávala súradnice. Nedalo mi to. Otvorila som notebook a do google máp som zadala súradnice. No a hádajte čo mi to našlo? LES. Áno les. No a je neďaleko odtialto, divné je, že som v ňom ešte nikdy nebola. Asi sa tam pôjdem pozrieť poobede. Mám z toho všetkého zlý pocit.

Dobre no takže toto by bola druhá časť. Dúfam, že sa vám páčila. Budem rada za každý pekný komentár.
maqaua

I will find youWhere stories live. Discover now