Stopár

112 8 2
                                    

Som rozhodnutá. Idem do toho lesa. Mama má nočnú a prijde až ráno. Teraz je 18:30. V Andreinom denníku bolo, že ten chlapík tam chodí okolo 22:00. Aby som tam vtedy bola. Čo si oblečiem? Už asi bude zima, dám si legíny nejaké tričko a mikinu. Budem sa držať Andreinej rady a dám si bežecké topánky. Zapnem si telku, aspoň si nejako skrátim čas. Akurát ide JA ZLODUCH 2. Začínajú mi klipkať oči. Nesmiem zaspať. Nesmiem.

No skvelé. Jasné, že som zaspala. Už je 21:50. Nestihnem tam prísť do 22:00. Prosím nech sa to nepokazí, prosím. Je 21:55 a ja akurát vychádzam z domu. Ten les je za rohom. Musím to stihnúť. Myslím, že Andrea tu je so mnou. Cítim ju tu.
Je 22:15 a ja som v lese. Mám z tohoto všetkého zlý pocit. Je tu veľmi divný zápach. Je tma a ja nič nevidím. No super. O niečo som zakopla. Počkať, čo to je. Veď to...preboha. Ja som zakopla o nejaké mŕtve telo. To tu tak smrdelo. Hneď som vyskočila na nohy.

Počula som, ako zaprašťal konár. Nie som tu sama. Neviem z ktorej strany môže vyskočiť. Praskol ďalší konárik a ja som sa začala veľmi báť. Nevedela som čo robiť. Počula som Andrein hlas v hlave, ktorý vraví: ,,Bež. Lucia, beeeež!!!" Nebolo mi to treba dva krát vravieť. Rozbehla som sa preč. Chlap bežal za mnou. Riadila som sa iba vlastnými inštinktami a bežala som rovno za nosom.

Prítomnosť

Už ďalej nevládzem. Bolia ma nohy,ale viem, že keď spomalím dostane ma. Och nie, o niečo som zakopla. Stopár sa blíži. Myslím, že ma dostane. Auu, mám niečo s nohou. Ďalej sa nepohnem. Počujem, ako ten chlap dychčí. Asi koniec.

Ako chlap bežal ku mne, niečo sa mu podlomilo pod nohami a on spadol do jamy. Pokúsila som sa postaviť. Bolelo to ako šlak, ale musela som ísť ďalej. Pozrela som sa do jamy. Chlap tam nehybne ležal. Už tu nechcem ostať ani minútu. Pozbierala som všetkú silu a bežala preč z lesa. No bežala...povedzme, že to bola rýchla chôdza. Vyšla som z lesa a šla domov. Doma som si vyzula topánky a sadla do obývačky. Auu moja noha. ,,Do riti!!!" zakričala som. Mala som vytknutý členok. Čo mám teraz robiť?
Prehrabala som sa v skrinke s liekmi a našla som nejakú masť. Bolo 23:45. Viem, že dnes večer nezaspím. Bojím sa. Čo bude s tým chlapom? Prežil to???

Zapla som si telku. Ide Tomb Rider. Niečo, čo sa dá pozerať. Je 00:15. Mama príde zajtra o 6:05. Musím jej o tom povedať. Ale kto bol ten človek, ktorého zabil? Mal určite zbraň, mohol zabiť aj mňa. Som strašne unavená, ani neviem ako ale podarilo sa mi zaspať.

Ráno ma zobudila mama. ,,Lucka, prečo spíš na gauči. Veď máš posteľ." povedala s úsmevom na tváry. ,, Vieš mamí, včera večer som bola v lese. Ja som našla Andrein denník kde písala o jej smrti. Boli tam súradnice lesa. No tak som tam šla. Tam som zakopla a nejakú mŕtvolu a začal ma naháňať nejaký chlap. Ako som bežala tak som spadla. Chlap šiel za mnou, ale spadol do jamy. Neviem či tam je, alebo či je živý. No a aby som nezabudla vytkla som si členok," povedala som a ukázala mame nohu. ,,Lucia, čo ťa to napadlo? Ukáž tú nohu. Zlatko, máš tam výron. Je treba zavolať políciu. Teraz si choď lahnúť, ale ráno sa o tom ešte porozprávame ." Vrhla som sa jej do náruče. Mam najlepšiu mamu na svete. Mama ma objala a vybrala telefón, aby zavolala políciu. Ja som išla spať. Bola som tak veľmi unavená. Som zvedavá čo sa ešte stane. Dúfam,že toho chlapa chytia.

Takže je tu ďalšia časť. Najskôr by som sa vám chcela poďakovať za toľko videní. Veľa to pre mňa znamená. Ďakujem aj za tie pekné komentáre. S touto časťou som veľmi spokojná a dúfam, že sa páčila aj vám.
maqaua

I will find youWhere stories live. Discover now