,,Dobré ráno zlatíčko." šepoce mama a vojde do mojej izby čím preruší môj spánok. Včera no vlastne, dnes som prišla niečo po tretej. No čo vám poviem, čas stravený s Lukom bol na nezaplatenie. Bavili sme sa. Bola som reálne šťastná a jediná vec čo sa mi motala hlavou bol on. Zajtra ma čaká škola. Študujem pedagogickú školu, čo znamená mám milión úloh a neviem čo skôr. Zajtra máme vedieť hrať tri vianočne detské pesničky. Celý víkend som sa do toho ani nepozrela. Jediný sen ktorý momentálne mám su vianočné prázdniny. Vianoce vychádzajú na stredu čo znamená, že prázdniny začínajú piatok, devätnásteho decembra. Bolo ôsmeho, ešte jedenásť dní školy vravím si a snažím sa nemyslieť na to, že dnes je nedeľa.
,,Zlatko keď ťa veľmi pekne poprosím postrážiš brata, ja musím ísť na rýchly pohovor."
,,Mami veď je nedeľa." frflala som pretože jediné na čom som teraz potrebovala bol spánok.
,,Ja viem, ale práca nikdy nespí fakt prosím."
,,Fajn bež!" povzdychla som si. Mama bola podnikateľka. Pracovala od rána do večera. No stažovať som sa nemohla. Otec robil v zahraničí a domov chodil len na sviatky. Peniaze sme mali, veď sme bývalí v nádhernom dome. Včera ma, ale Luke zobral do ich štvrti. Jeho život bol na úplne inej úrovni. Bol tak hrozne zazobaný až to bolelo. O tom vravel už jeho štýl obliekania, vyjadrovania a navštevovania prestížnej školy na ktorú príjmali len dvadsať detí. Obidvaja rodičia boli úspešný sudcovia. Jeho mama brala taký plat ako moji rodičia dokopy. Včera som sa dozvedela aj novinku o tom, že nie je jedináčik. Má ešte jednu sestru, ktorá má osem a brata, ktorý má štyri. To bolo riadne prekvapenie. Takýto boháči nemajú čas na toľko detí. Neobviklé je aj to, že majú jedno dieťa nie to už tri. Ako môj otec vraví, čím bohatší tým necitlivejší. To sa, ale včera nepotvrrdilo, Luke na mňa pôsobil ako najviac citlivý a chápavý človek. Celé tri hodiny okolo mňa pobehoval len vo svetri aj keď som si minimálne stokrát zobliekla jeho bundu a dala mu ju. Ak bude chorý som si istá, že to bude len a len kvôli mne. Hoc som na nom videla ako veľká zima mu je nepriznal si to a šiel domov až keď ma odporevadil pred dom a videl ako som za sebou zavrela vchodové dvere.
Postavila som sa z postele, schmatla telefón a až teraz som si všimla ako veľmi je mamka načačkaná. Na sebe jej najkrajšie krátke modre šaty, nádherný prirodzený make-up, lodičky a vlasy decentne natočené. Musela som ju pochváliť pretože vyzerala úžasne. Potom som sa vybrala do obývačky kde ma už čakal môj milý, hyperaktívny brat Mike. Mal desať a práve pozeral nejakú vianočnú rozprávku.
,,Kedy si prišla?" pýta sa ma.
,,Neskoro Miki." vravím milými slovami.
,,Toto vôbec nie je fér, ja v tvojom veku som musel chodievať domov už o polnoci. A som si istý, že ty si včera prišla až niečo po polnoci."
,,Richard." skríkla som a vletela do náručia môjho staršieho brata. Študoval na medine a domov skoro vôbec nechodil.
,, Čo tu robíš?" sríkla som na plné hrdlo. ,,Vravel si, že prídeš tesne pred Vianocami." snažila som sa ukryť to nadšenie v hlase.
,,Vravel a nestalo sa tak." usmieval sa. ,,Máš skoro sedemnásť a ja ako tvoj starší brat som ťa prišiel krotiť. Predsa ti nedovolím chodiť domov o tretej ráno."
Zachmúrila som sa:,, Azda si ma pozoroval?"
,,Pozoroval, veď som prišiel o desiatej a teba nikde. Mama bola vystrašená, ale prehovoril som ju aby ti nevolala, že ťa počkám. Počkal som ťa. A fakt pekného chalana si si vybrala."
,,Prestaň je to len kamarát poznám ho tri dni."
,, Ja ho veru poznám dlhšie. Zlatko je feťák, dozviem sa, že ti ublížil rozbijem mu hubu a odtrhne vajcia."
CZYTASZ
Vianočná láska
Dla nastolatków,,Vôbec nevadí, že si na klzisku a nemáš kamošov, môžeš predsa korčuľovať aj sama." opakujem si neustále v hlave aby som sa necítila divne. Mama ma tu donútila prísť, vraj sa mám socializovať, na túto zvláštnu vetu som jej odpovedala či si ma nahodo...
