Vianočná láska

Poďakovanie :)

Tak čo tu napísať. Tento príbeh bol len niečo čo vás malo naladiť do vianočnej atmosféry. Zajtra sú Vianoce a ja vám v provom rade zaželám šťastné a veselé sviatky a nový rok nech je pre vás preplnený radosťou. Ďakujem za vás. Ohlasy tohto príbehu sú menšie ako môjho prvého, ale rozumiem tomu. Tento príbeh ma menej častí a vydávala som ho dosť nesystematicky. Každopadne stále sa tu našli tí ktorý aj nepriek tomu čítali. Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem. <3

Ďalšie plány. Chcem vydať príbeh
s názvom Hojadčky priznania. Mám ho už dopísaný a bude dosť dlhý. Takže dole prikladám ukážku a verím, že sa vám bude páčiť a budete oňho javiť záujem. Prosím napíšte do komentára či by ste oňho mali záujem. ďakujem :)

Ukážka:

Ráno som prekvapujúco vstala veľmi skoro.
Tento dom mi ničí spánok pomyslela som si. Jia ešte spala a pre mojich nevlastných bratov platilo to isté. V dome nebola ani noha a tak som sa vybrala dole len v obyčajnom čiernom tričku a nohavičkách. Vôbec sa mi nechcelo absolvovať tých nekonečne veľa schodoch len pre jeden pohár vody. Lenže smäd nepočkal. Zišla som dole. Všade vládlo hrobové ticho. Začínala som si to užívať keď v tom som zapučula buchot z kúpeľne. Tak som sa zľakla, že som sa tou vodou v poharí oliala. Zanadávala som. Kto to môže byť? Všetci spia. Adriel s Leom sú na chate. Sakra čo to je, behalo mi hlavou. Buchot sa opakoval a tak som nemala inú možnosť ako to ísť pozrieť. Samozrejme, že som mohla zavolať políciu, ale to by už bola veľká dráma. Teraz keď ma niekto zabije v ďalšom živote aspoň budem vedieť, že políciu mám volať hneď. Položila som pohár na stôl a zobrala panvicu. Možno to bolo trochu cez, ale naozaj som sa bála. V dome nikto okrem mňa hore nebol. Tak dofrasa kto búcha na dvere v kúpeľni. Jimi s Julim by ma predsa zobudili keby, že vstanú. A pochybovala som, že vstali. Bolo šesť hodín. Pomaly som sa priblížila k dverám.Chytila kľučku ešte raz sa nadýchla a pripravila panvicu. Otvorila som dvere a bola som presvedčená, že zlodeja omráčim. Lenže ten údajný zledej mi vytrhol z ruky panvicu položil ju na komodu a rozosmial sa. Bol to Adriel a za ním vyšielaj Leo. Vydýchla som si. Adriel sa stále smial. A Leo nahodil len milý úsmev.
,,Vy tu čo robíte? Skoro som dostala infarkt."
,,No vieš tuto pán dostal napad, že si takí úplne pripití z vás vystrelíme a zahráme sa na zlodejov. Lenže pri vchode do domou mi prišlo zle a tak som sa rozbehol do kúpeľne Adriel sa vybral za mnou lenže sa za nami zabuchli dvere a nešli otvoriť." povedal Leo. Adriel sa stále smial:,,No vlupačka nedopadla tak ako som chcel, ale účel to splnilo aspoň polovičný pozri ako sa zľakla. Mal si vidieť jej kukuč ako na mňa mierila tou panvicou. Nikdy na to nazabudnem."
,,Ha ha ha no tak som sa zľakla. Bola som presvedčená, že tu nikto nie je a každý spí. Zrazu niekto búcha na dvere. Môžte byť radi, že som nebola políciu.
,,O tom svedčí aj tvoj outfit." ukázal na mňa a premeral si ma od hlavy až po päty. A sakra zabudla som, že mi chýba jedna časť pyžama...