Depression and love [Dokončené]

Obdivujem ťa

Jax sa zasmial ,,nie. Som milo prekvapený."

Zjedli sme celú pizzu a znovu sme sa rozprávali o všetkom a o ničom. Myslím, že ak sme boli ticho, tak to nebolo to trápne ticho ale také pokojné.

,,Dokedy tu si?" Spýtal sa.

,,Zajtra večer odchádzam domov." Pozerala som na Jaxa.

Videla som v jeho očiach smútok, strach a neistotu.

,,Mohli by sme spolu stráviť viac času, predtým ako odídeš?" Spýtal sa dúfajúc, že odpoviem.

Pozrela som mu hlboko do očí ,,môžme."

,,Tak poď." Postavil sa a podal mi pomocnú ruku.

Postavila som sa zbalila si notebook. Jax vzal krabicu od pizze a topánky. Obaja sme kráčali smerom k tráve a tam sa obuli. Jax zahodil do koša krabicu.

,,Tak, kam ma vezmeš, Jax Johnson?" Spýtala som sa a držala v ruke notebook.

Jax mi ho vzal aby ho niesol on ,,poznám jeden stánok kúsok odtiaľto, kde robia bohovské smoothie."

,,Veď ma." Nadskočila som a Jax sa zasmial.

Kráčali sme preč z pláže a asi po 10 minútach sme sa dostali k spomínanému stánku. Jax sa stále obzeral.

,,Čo sa deje?" Spýtala som sa.

,,Pozerám, či tu nie sú. Či nás niekto nefotí." Zašepkal.

,,Pozri, ak nechceš byť videný, nemusíme tam ísť." Zastavila som.

,,Nie, je to v poriadku. Ja len nechcem aby sa niečo zlé písalo o tebe." Pozrel na mňa.

,,Ale no tak, som spisovateľka romaticko - erotickej literatúry a podľa niektorých som len stará žena, ktorej chýba sex a doma má 10 mačiek." Zasmiala som sa.

,,Ak by som mala rozmýšľať nad tým, čo o mne druhý hovoria, nebola by som tu. Ľudia na Slovensku sú veľmi závistliví a zlí. Nedoprajú nikomu inému nič. Keď som vydala knihu a spustil sa predaj na Slovensku, veľa mužov vypisovalo mamažérke na mail, že by som mala natočiť radšej porno alebo že radi uspokoja moje chúťky, keď mi to poriadne nikto nevie spraviť." Pretočila som očami.

,,To fakt?" Zašepkal.

,,Áno." Prikývla som ,,počkaj tu." Usmiala som sa a kráčala ku stánku.

Kúpila som dva jahodovo-banánové smoothie a išla naspäť k Jaxovi.

,,Tak kam?" Spýtala som sa.

Jax na mňa hľadel a rozmýšľal. Niet pochýb o tom, prečo ho miluje desiatky miliónov dievčat a aj chlapcov. Bol príťazlivý muž. Vysoký a vyšportovaný. Siahala som mu po hruď.

Jax pôsobil chlapsky a niekedy rebelsky. No najviac sa mi páčilo, že sa nebál hovoriť o svojich depresiách. O tom, čo cíti a že bojuje.

,,Jax?" Zasmiala som sa na ňom, pretože len na mňa pozeral. Bolo vidieť ako je myšlienkami niekde inde.

Potriasol s hlavou a párkrát zažmurkal ,,hm?"

,,Kam ma vezmeš teraz? Ja to tu nepoznám." Zasmiala som sa.

,,Ah, aha samozrejme." Zahanbene na mňa pozrel ,,chcela by si ísť ku mne?" Usmial sa ale hneď jeho tvár skamenela ,,teda ja,... nemyslel som to tak.. no vlastne-..." Koktal.

Začala som sa na ňom ešte viac smiať ,,Jax, vporiadku. Poďme."

,,Naozaj?" Zdvihol obočie.

,,Áno. Ak nechceš, môžme ísť ku mne na hotel." Odpila som si zo smoothie.

,,Môžme ísť ku mne." Usmial sa ,,kúsok odtiaľto mám auto." Ukázal smerom k centru.

,,Tak, veď ma." Usmiala som sa.

S Jaxom sme začali kráčať a k jeho autu a rozprávali sa. Po malej chvíli zastavil a odomkol auto. Otvoril mi dvere spolujazdca a keď som si sadla, zatvoril.

Jax sadol za volant a keď naštartoval, pustilo sa rádio.

Cesta k nemu domov trvala asi 20 minút. Sedela som opretá o sedačku a pomaly pila smoothie. Sledovala som Jaxa ako šoféroval. Ľavú ruku držal na volante a lakeť mal opretý o dvere. Pravú ruku mal položenú na operadle a s prstami nervózne klopkal o rýchlostnú páku.

Oči mal zafixované na ceste a telo napäté. Videla som ako si hryzol vnútornú spodnú peru a nepravidelne dýchal.

,,Zastav, Jax." Rozkázala som mu a odložila svoje smoothie vedľa Jaxnovho.

Jax bez slova zastavil a pozrel na mňa. Preplietla som si prsty s tými Jaxovými a natočila sa k nemu.

,,Teraz chcem aby si sa uvoľnil. Pozeraj na mňa." Šepkala som.

Jax ma počúvol a pozrel na mňa.

,,Zhlboka dýchaj." Šepla som.

Jax začal dýchať a keď už mal naozaj pravidelné dýchanie, pokračovala som.

,,Sústreď sa na mňa. Všetko ostatné proste vypusť z hlavy. Chcem aby si rozprával všetko, čo na mne vidíš. Hocičo, čo ťa napadne." Zahľadela som sa mu do očí.

Jax sa zhlboka nadýchol ,,máš nádherné hnedé oči, s náznakom zelenej. Tvoje mihalnice sú husté a prirodzené. Máš krásnu pleť a tvoje pery sú-...." Odmlčal sa ,,sú plné ale popraskané."

,,Čo ešte?" Hladkala som ho po rukách.

,,Tvoje vlasy sú krásne hnedé ale sú to rôzne farby hnedej. Nie jedna." Šepol a behal mi po tvári ,,máš nádherný úsmev." Šepkal a pousmial sa.

Cítila som ako jeho ruky sa prestávali triasť.

,,Si tak strašne silný, Jax. Obdivujem ťa vo všetkých smeroch. Nie je veľa ľudí, čo sa tomu neboja postaviť a bojujú. Máš krásnu dušu, ktorá chce byť len pochopená." Šepkala som.

,,Ďakujem, Aria." Palcami ma tentokrát po rukách pohľadil on ,,si môj anjel."

,,Už je dobre?" Usmiala som sa.

,,Áno. Cítim sa dobre." Usmial sa.