Depression and love [Dokončené]

Chata

Po pol hodine nás zavolali dnu. Teda Jaxa ale ten ma potiahol za ruku smerom dnu a ocitla som sa tam tiež.

,,Rozhodli sme sa vám to voľno odsúhlasiť. Dávame vám rok voľna s tým, že piesne budete nahrávať ďalej. Chceme aby si to ty oznámil fanúšikom najneskôr do zajtra večera. Hneď po oznámení pauzy začneme rušiť celé turné a všetko ostatné." Vraveli.

,,Dobre." Prikývol Jax ,,zajtra odlietam, takže nebudem k dispozícii. Dovidenia."

Nechali sme zasebou prekvapené tváre a Jax ma ťahal preč.

,,Cítim sa fajn." Usmial sa pri aute.

,,to je dobre." Úsmev som mu opätovala ,,kam ideme teraz?"

,,Mohli by sme ísť niekam na obed a potom sa chcem zbaliť." Otvoril mi dvere na aute a nastúpila som si.

S Jaxom sme prišli k nemu domov krátko po 15;00. Jax sa hneď odišiel baliť do svojho šatníku a nasledovala ďalšia noc s ním.

Na druhý deň ráno sme sa zobudili a išli si kúpiť kávu. Rovnako ako včera, aj dnes mám Jaxove čierne tričko, ktoré mi je pod zadok a nad pásom jeho opasok. Na nohách som mala svoje botasky a vlasy vypnuté do copu. Kabelku som nechala v aute a na oči si dala slnečné okuliare.

,,Na letisko prídeme práve včas, ak len kúpime kávu a pokračujeme." Povedala som.

,,Ani nevieš ako sa teším." Usmial sa a otvoril dvere do kaviarne.

Vošli sme, objednali, zaplatili a s kávou následne odišli. Leteli sme prvou triedou do New Yorku, kde sme prestúpili a odleteli priamo na Slovensko.

Pristáli sme skoro ráno na letisku a šli na parkovisko, kde čakalo moje auto. Sadli sme si do auta a cestovali 2 hodiny. Zastavila som u mňa doma ale nešli sme tam.

,,Už sme tu?" Spýtal sa.

,,Toto je môj dom ale sem prídeme až o dva týždne." Povedala som tajomne.

,,Kam ma berieš?" Zasmial sa.

,,Na samotu." Usmiala som sa.

,,Chcete ma zabiť, slečna Jacksonová?" Pozrel na mňa so svojim krásnym úsmevom.

,,Nie, pán Johnson. Unesiem vás a budem pýtať obrovské výkupné." Žmurkla som a odišla do domu.

Po chvíľke som vyniesla kufor a niesla ho k autu. Jax hneď vystúpil aby mi s ním pomohol a dal ho do auta.

Pokračovali sme v ceste a ďalšie tri hodiny sme cestovali.

,,Berieš ma na hory?" Usmial sa, keď videl hory. Obrovské hory.

,,Áno. Obom nám to prospeje z takého mesta ísť na samotu do prírody." Sledovala som cestu.

V rádiu začala hrať pieseň a Jax si ju začal potichu spievať. Keď začal refrén som sa k nemu pridala a začali sme si spievať v aute ako dvaja blázni.

Zastavila som v jednom prste pred potravinami a vystúpila som z auta. Z kufrov sme si vybrali mikiny, pretože tu bolo chladno.

,,Mal by som si dať šiltovku alebo niečo také aby ma ľudia nespoznali." Rozmýšľal nahlas Jax.

,,Jax, tu si ľudia nevidia ďalej ako po svoj nos. Nikto ťa tu nespozná, pretože nikto nevie, že si tu. Ľudia na Slovensku sa líšia od ľudí v Amerike." Zatvorila som kufor a potiahla ho smerom do obchodu.

Vošli sme dnu a každý človek si hľadel svojho. Prechádzali okolo nás akoby bol Jax normálny chlap bez slávy.

,,Wau." Šepol mi.