Depression and love [Dokončené]

Záchvat

SBSkári ma pustili a nechali ma ísť k tej žene.

,,Som Cassidy." Začala.

,,Kde je?" Šepla som.

,,Tamto." Ukázala na dvere, do ktorých hľadelo niekoľko ľudí ,,paparazzi uverejnili fotky jeho bývalej s jej nový priateľom."

Rozbehla som sa tam a vletela do nahrávacej miestnosti. Jax sedel na zemi v kúte a kolená mal pritlačené k hrudi. Pomaly sa hojdal a plakal. Ruky sa mu triasli a z úst mu vychádzali samé nezmysli.

,,Nebol som pre ňu dosť. Pre nikoho nie som. Ako by ma niekto mohol milovať? Všetko boli len klamstvá. Nezaslúžim si byť milovaný. Som nikto." Smrkal.

Hodila som kabelku na zem a vletela k nemu.

,,Jax? Jax. Haló. Pozri sa na mňa." Prehrabávala som mu vlasy ,,no tak, zlato..." vyšlo zo mňa.

Jax pomaly dvihol hlavu a jeho oči boli uplakané, červené, opuchnuté a zúfalé. Bolo v nich vidieť toľko bolesti a smútku.

,,Sústreď sa na mňa." Padla som na kolená a oboma rukami mu chytil tvár.

Utierala som mu s palcami slzy ,, pozeraj mi do očí. Čo tam vidíš?"
,,Svoj odraz. Bože ja vyzerám strašne." Hlas sa mu zatriasol a sklonil hlavu.

,,Si krásny, Jax." Šepla som a znovu mu zdvihla hlavu ,,dívaj sa svojou dušou."

Jax sa na mňa znovu začal pozerať. Oči mu behali z môjho pravého oka do ľavého a naspäť. Pomaly som cítila ako sa ukľudňuje.

,,Oči sú bránou do duše. Vždy to tak bolo. Sleduj ich a povedz, čo v nich vidíš." Podvihla som pravý kútik na znak úsmevu.

,,V-vidím v nich. Krásu." Začal ,,lásku, pokoj, šťastie radosť." Usmial sa ,,ale vidí tam strach zo samoty."

Videl to. Videl môj najväčší strach. Bojím sa, že navždy zostanem sama. Že nikto ma nebude chcieť a skončila ako osamelá spisovateľka s mačkami.

,,Ale začal sa vytrácať." Zašepkal a vzal prameň vlasov, ktoré mi padli do tváre. Dal mi ich za ucho a pousmial sa.

,,Stačíš, Jax. Si oveľa viac ako si o sebe myslíš. Počuješ?"oprela som si oňho čelo ,,si nádherný muž. Máš to najväčšie srdce ako človek môže mať a zaslúžiš si len to dobré v tvojom živote. Naučím ťa uvedomiť si to." Pevne som ho stisla vo svojom náručí.

Jax si zaryl hlavu a čelo si oprel o kľúčnu kosť. Jeho ruky sa objavili na mojom páse a ruky sa mu prestávali triasť. Dych sa mu vracal do normálu a necítila som žiadne slzy.

Cassidy zrazu zatvorila dvere a nechali nás samých.

,,Ďakujem." Zašepkal potichu.

,,Neďakuj." Hladila som ho po vlasoch a chrbte.

,,Nemôžem takto ďalej pokračovať." Zašepkal.

,,Ja viem." Súhlasila som.

Vedela som, že Jax potrebuje pauzu od svojho života. Od všetkej slávy, od ľudí a od tohto prostredia. Potreboval si oddýchnuť od Jaxa Johnsona.

,,Čo mám spraviť?" Šepol.

,,Teraz tu dokončíš to, prečo si sem prišiel a potom sa porozprávame pri večeri, na ktorú ma pozveš." Usmiala som sa.

,,Dobre." Usmial sa a odtiahol sa odomňa tak aby mi videl na tvár ,,ako si ma našla?"

,,Volala mi tvoja manažérka." Odpovedala som.

,,Dobre spravila." Vzdychol a zatvoril oči.
Hlavu si oprel o stenu a oddychoval.

Sadla som si vedľa neho a naozaj sa mi uľavilo, že je Jax v poriadku.

Asi po 10 minútach ticha sa Jax postavil a pomohol mi. Vyšli sme von na chodbu, kde čakal jeho celý tím a manažérka.
Vzala som si zo zeme kabelku a postavila sa pri Cassidy.

,,Ako si to dokázala?" Zašepkala.

,,Neviem. Robím len to, čo cítim, že pomôže." Pousmiala som sa a obe sme hľadeli na Jaxa ako upokojoval bubeníka, klaviristu a gitaristu.

,,Nikdy ho nikto neupokojil. Ani Ashley. Vždy nahodil pred ňou masku a tváril sa, že je v poriadku." Sledovala Jaxa ,,ale pri tebe žiadnu masku nemá."

,,Vie, že ja nie som zvedavá na jeho masky." Sledovala som ho.

,,Čo si myslíš, že musí spraviť?" Vzdychla.

,,Potrebuje pauzu od tohto života. Potrebuje si oddýchnuť od Jaxa Johnosona, svetového speváka. Potrebuje byť len Jax." Povedala som bez rozmýšľania.

,,Nie. To nepojde. Spoločnosť to nikdy neschváli." Zamietla.

,,Bud necháte Jaxa na nejaký rok na pokoji alebo vám do roka spácha samovraždu a bude to vaša vina." Povedala som drzo a otočila sa.

,,Kam ideš?" Zakričal Jax.

,,Videla som tam kreslo, tak si idem doň sadnúť." Ukázala som smerom na druhý koniec chodby.

,,Nie." Zamietol a podišiel ku mne.

Chytil ma za ruku a bez ďalších rečí ma potiahol do miestnosti, kde bol zvukár. Mal tam obrovský pult s veľkým množstvom gombíkov a niekoľko počítačov.
Za tým všetkým bolo veľké sklo a za ním miestnosť, v ktorej sme predchvíľou sedeli.

Oproti sklu bolo sedenie. Gauč, dve kreslá a stolík.
Presne na veľký gauč ma Jax posadil a usmial sa.

,,Tu ma počkaj." Žmurkol a odišiel. Zatvoril za sebou dvere a v miestnosti som zostala len ja a muž za pultom.