Depression and love [Dokončené]

Ďalšia noc

,,Jax mi o tebe rozprával a musím sa priznať, že som ti neveril." Otočil sa na mňa ,,ale teraz som na vlastné oči videl, že dokážeš to, čo ani jeho vlastní rodičia nie. Vždy predtým, keď mal panický záchvat alebo silnú depresiu, strávil v tej miestnosti 6 hodín. A keď vyšiel, nerozprával, nepočúval, nevnímal. Odišiel domov a každého ignoroval viac ako 24 hodín. A ty si ho naozaj ukľudnila za pár minút." Usmial sa.

,,Nikdy nemal uprimnejší úsmev ako teraz." Pozerali sme na Jaxa cez sklo ako sa usmieva a rozpráva sa.

,,On ma požiadal o pomoc a ja som to prijala. Robím len to, čo by spravil každý." Pousmiala som sa.

,,Nie. Robíš oveľa viac ako by robil každý. Práve preto verím, že mu dokážeš pomôcť." Pozrel na mňa s nádejou.

,,Dúfam v to." Šepla som.

,,Lenže v očiach to vidieť ešte jednu vec, ktorú Jax nevidí." Vystrel sa.

,,A-Akú?" Zakoktala som sa.

,,Že on sa vylieči, vezme tvoje srdce so sebou a zlomená zostaneš ty." Pozrel s ľútosťou.

,,To nie je podstatné." Smutne som sklonila hlavu ,,hlavne, že bude šťastný."

,,Tak čo? Môžme začať?" Spýtal sa Jax.

,,Samozrejme." Muž sa ozval do mikrofónu a začal im venovať pozornosť.

Sledovala som Jaxa ako začal spievať. Bol uvoľnený a užíval si to. Spieval s úsmevom na perách a jeho hlas bola melódia sama o sebe.

A v tom ma to napadlo. Našla som svoju múzu pre svoju novú knihu. Vytiahla som svoj notebook a začala písať úplne niečo nové. Začala som písať novú knihu, podľa skutočnosti.

Knihu, v ktorej bol hlavný hrdina Leo Thorn alias Jax Johnoson.

Mala som takú múzu, že som stratila pojem o čase a písala. Až keď si Jax sadol vedľa mňa, somnou ľaku podskočila na gauči a rýchlo zatvorila notebook.

,,Čo tam máš?" Vyzvedal.

,,Nič." Zahanbene som naňho pozrela.

,,Píšeš knihu?" Usmial sa.

Potichu som prikývla.

,,Dáš mi ju prečítať?" Zaškeril sa.

,,Nie." Preglgla som a notebook dala do tašky.

,,Ideme na tú večeru?" Pozrel na mňa.

,,Áno." Prikývla som a postavila sa.
Jax si cez seba prehodil rifľovú bundu a odišli sme.

,,Načo máš chuť?" Usmial sa a privolal výťah.

,,Na zmrzlinu s horúcimi malinami, šľahačkou a čokoládovým topingom."  Usmiala som sa.

,,Tak poď." Zasmial sa a potlačil ma do výťahu.

Vyšli sme von a kráčala za Jaxom k jeho autu.

Zrazu Jax zastavil a ja som doňho vrazila.

,,Prepáč. Nečakala som, že zastavíš." Vyselo zo mňa.

Jax sa na mieste otočil a pozeral na mňa. Nehovoril nič, len ma sledoval.

,,Kedy odlietaš?" Zhíkol.

,,Ja neviem." Šepla som.

,,Mala si odlietať ešte dnes." Pripomenul.

,,No áno. Ja už som bola pri letuške a vzala mi letenku. Lenže potom zavolala tvoja manažérka, že ma potrebuješ a ja som vzala len pas a túto kabelku a utekala za tebou." Neviem prečo som sa hanbila pozrieť mu do oči.

Moje oči behali po okolí ale Jaxovi sa vyhýbali.

,,Ty si neodletela kvôli mne?" Vzdychol prekvapene.

,,Nemohla som ťa tu nechať v takom stave." Zamrmlala som.

Z ničoho nič som sa ocitla v pevne objatí chlapa, do ktorého som sa začala pomaly zamilovávať.

,,Kde si nechala kufor?" Napadlo ho.

,,V lietadle." Sklonila som hlavu ešte viac.

,,Si blázon!" Zasmial sa a otvoril mi dvere na jeho aute ,,sadni si, angel."

Sadla som si do auta a Jax zamnou zatvoril dvere.
Usadil sa na mieste šoféra a pozrel na mňa.

,,Takže predsa dnes budem mať ďalšiu peknú noc bez tabletiek." Usmial sa až tak šťastne, že vyčaril úsmev na tvári aj mne.

,,Jax Johnoson. Si taký veľký plyšový medvedík na túlenie." Zasmiala som sa.

Jax spokojne začal šoférovať ale úsmev mu neklesol. Prišli sme do kaviarne, kde sme sa celý týždeň stretávali a usadili sa vnútry na jednom gauči.

Objednali sme si obaja rovnaký zmrzlinový pohár a k tomu sme si dali malinovú limonádu.

,,Čo máš v pláne, Jax?" Spýtala som sa.

,,Neviem." Vzdychol a oprel sa o gauč ,,cítim sa stratený."

,,Nájdeme ťa. Neboj sa. Nájdeš samého seba."Žmurkla som a jedla zmrzlinu.

,,Myslím, že potrebujem zmeniť prostredie. Aspoň na nejaký čas." Začal šepkať tak aby ho nikto nepočul, len ja.

,,Áno. Tiež si to myslím." Prikývla som.

,,A čo si ešte myslíš?" Spýtal sa.

,,Že by si mal nechať slávneho Jaxa Johnsona tu v LA a ísť niekam bez internetu, bez novinárov a bez všetkých." Šepla som.

,,Nemyslím si, že mi to dovolia. Agentúra a manažérka." Pokrútil hlavou ,,mám celosvetové turné predsebou. Samé rozhovory a autogramiády." Krútil hlavou.

,,Pozri, je to na tebe, Jax. Ak si myslíš, že to zvládneš, dobre ale ak sa má opakovať to, čo dnes, neriskuj to. Sám musíš vedieť, čo tvoje telo a duša zvládne. Ja tam nebudem. Nemôžem ísť s tebou po celom svete. Nie teraz, keď sa ide točiť film podľa mojej knihy." Šepkala som.