Depression and love [Dokončené]

Krásne obyčajné ráno

Všetko som si naplánovala. Ráno sa zobudím a keď sa rozlúčim s Jaxom, odídem na posledné stretnutie so spoločnosťou, ktorá plánuje natáčať môj film a odletím domov.

Zobudila som sa sama v posteli a do okna už svietilo silné ranné slnko. Poriadne som sa natiahla a postavila. Prešla som k oknu a pozrela sa von. Odišla som smerom do kúpeľni.

Zastavila som pri umývadle a opláchla si tvár. Vlasy som si spustila z copu a upravila si ich.
Zišla som dolu schodmi a hľadala kuchyňu. Tesne na prahu dverí medzi kuchyňou a chodbou som vrazila do mužského vyšportovaného tela.

Očami som pomaly prešla po čiernom úzkom tielku až hore k tvári.

Jax. Pozeral na mňa s úsmevom na perách ,,dobré ráno."

,,Aj tebe. Prečo si ma nezobudil?" Pozrela som naňho so zvedavosťou.

,,Bola si roztomilá." Zasmial sa a potiahol ma do kuchyne.

,,Spravil som nám raňajky." Povedal trochu nervózne.

Pozrela som sa na stôl a tam boli volské oká, párky a palacinky.

,,Kto to všetko zje, Jax?" Vypúlila som oči.

Bolo tam asi 10 párkov, 20 palaciniek a 8 volských očí. Vedľa v drevenej miske boli rohlíky a na ďalšej tácke zelenina.

,,Možno som trochu neodhadol množstvo." Poškriabal sa na hlave.

Zchuti som sa zasmiala a podišla ešte bližšie. V džbáne bola čerstvá pomarančová šťava a vedľa nej šálky s horúcimi kávami.

,,Mohli by sme sa naraňajkovať na terase." Usmial sa.

,,Nie je problém." Pousmiala som sa a vzali sme jedlo.

Jax ma viedol smerom cez obývačku a keď otvoril dvere, ocitli sme sa na krásnej terase.

Celé raňajky sme boli ticho a napchávali sa jedlom.
,,Ďakujem za raňajky ale už sa do mňa nič nezmestí."  Vyfúkla som.

,,Ja ďakujem. Ani si nepamätám kedy som mal naposledy pokojný spánok bez tabletky a navyše-..." pozrel sa na mňa ,, nikdy som nezaspal tak rýchlo."

Na tvári mi žiaril krásny úsmev, pretože ma to potešilo. Ten chlap si robil cestičku do môjho srdca prirýchlo. Akoby nemal žiadne prekážky v ceste.

Veľmi som sa toho bála, pretože som vedela jednu vec. On mi nikdy patriť nebude. Nikdy nebude môj, pretože jeho srdce stále vlastní jeho bývalá priateľka Ashley.

Pozrela som sa na hodiny a zbadala, že už je vlastne obed. Za hodinu som mala byť v budove spoločnosti.

,,Odveziem ťa." Navrhol.

,,Nie, netreba. Oddychni si." Postavila som sa a odišla sa obliecť.

Prezlečená som zišla dolu po schodoch a v obývačke sedel Jax ,,dnes odchádzaš, však?"

,,Áno. Po stretnutí idem do hotela a odtiaľ na letisko." Vzdychla som.

,,Takže sa už neuvidíme." Zašepkal.

,,Budeme si ďalej volať a písať." Pohladkala som ho po líci.

Jax ma pevne objal. Zacítila som ako sa jeho pery dotkli môjho čela a vdychoval vôňu mojich vlasov.

,,Bojím sa. Bojím sa, že to bez teba nezvládnem." Zašepkal.

,,Si silný muž, Jax. Zvládneš to. A ja budem vždy pre teba na telefóne." Usmiala som sa a uvoľnila sa v jeho objatí.

,,Uvidíme sa ešte, však?" Zašepkal.

,,Možno áno." Odpovedala som. Nechcela som klamať. Nie jemu. Nezaslúži si to.

Pod dlhšej rozlúčke som od Jaxa odišla rovno na stretnutie. Strávila som tam dlhé hodiny a odtiaľ som sa išla zbaliť do hotela. Z hotela sme rovno s manažérkou odišli na letisko s čakali na náš let.

Cŕŕŕŕn Cŕŕŕŕn

Pozrela som sa na telefón a na obrazovke bolo cudzie číslo. Volalo odtiaľto z Los Angeles.

,,Prosím?" Zdvihla som.

,,Dobrý deň, slečna Jackson. Som Cassidy Williams, manažérka Jaxa. Niečo sa stalo a Jax chytil panický záchvat a silnú depresiu. Nikoho k sebe nepustí len hovorí, že vás potrebuje." Hovorila do telefónu.

,,Čože?" Pozrela som tabuľu s odletmi. Stála som v rade a letuška vzala môj pas a letenku.

Vedela som, že buď to je lietadlo a cesta domov alebo Jax.

,,Pošlite mi polohu na toto číslo." Povedala a zrušila hovor.

,,Rachel, pôjdeš domov len ty." Otočila som sa a vzala letuške môj pas.

Hodila som ho do kabelky a rozbehla sa von z letiska.

Na telefón mi prišla správa a zistila som, že to je nejakých 15 minút cesty. Bežala som cez niekoľko ulíc a ledva som dýchala. Vbehla som do budovy, kde sa malo nachádzať hudobné štúdio a bežala k výťahu.

Ten sa akurát zatváral a bolo v ňom veľmi veľa ľudí. Vzala som to cez schody a bežala na 5 poschodie. Keď som vybehla na chodbu, pozreli na mňa dvaja sbskári a išli ku mne.

,,Tu nesmiete byť slečna."povedal jeden.

,,Kde nájdem Jaxa?" Spýtala som sa zadychčane.

,,Tu byť nesmiete. Fanúšičkám vstup zakázaný." Zavrčal druhý.

,,Počúvajte ma ja nie som žiadna fan-..." začala som s nimi robiť poriadky a v tom som vzadu zbadala pár ľudí ako stoja na chodbe a pozerajú do jednej miestnosti.

,,Nemám na vás čas!!" Vyprskla som.

Obaja sbskári ma chytili za ruky a išli ma vyniesť.

,,Počkajte!!!" Kričala žena ,,je to v poriadku. Jax ju tu chce."