Zbierka príbehov || jazdci F1

Brat (Daniel Ricciardo)

T/M roztrasenou rukou zaklopala na dvere domu, ktorý od svojich šiestich rokov navštevovala denne. Trpezlivo čakala, kedy jej Michelle otvorí dvere a ona sa jej môže konečne hodiť do náruče.

Práve teraz potrebovala objatie svojej najlepšej priateľky zo všetkého najviac.

Za dverami začula kroky, záclonka na okienku sa odhrnula a T/M zbadala strapatú hlavu Michellinho brata Daniela. Ten otvoril dvere a ustarane sa na ňu pozrel.

"Ahoj T/M, čo sa deje?" uprel na ňu svoje hnedé oči.
"Ehm-" T/M si utrela slzy z tváre a rozmýšľala, čo urobiť.
"Je doma Michelle?"

Daniel pomaly pokrútil hlavou, uhol z dverí a dovolil T/M, aby vošla dnu – trávila u nich toľko času, že nechápal, prečo to dievča nemá vlastný kľúčik od ich domu.

T/M a Michelle sa stretli v škôlke. S Ricciardovcami sa poznala vlastne celý život a preskákali si s spolu všetko možné. Daniela T/M brala vždy len ako Michellinho brata. Keď k nim chodievala, veľmi sa nerozprávali a keď sa Daniel rozhodol venovať jazdeniu na profesionálnej úrovni, uvedomila si, že ten chlapček dospel príliš rýchlo.

Teraz stála uprostred chodby Ricciardovcov a prvýkrát za posledných dvadsať rokov sa cítila nesvoja.

"Nedáš si niečo?" ponúkol ju Daniel a kráčal do kuchyne.
"Čo máte?" T/M sa snažila o vyrovnaný tón hlasu, no nedarilo sa jej to.

Prečo Michelle nie je doma keď ju potrebuje? Kto ju objíme?
Napadlo jej aj to, že by ju mohol objať Daniel, že by to mohol byť práve on, kto ju uteší a povie jej, že Matthew je len úbohý kretén, ktorý si ju aj tak nezaslúži, pretože má na lepšieho, ale z Danielových úst by to znelo zvláštne a T/M si nebola istá, či tá nervozita je z toho, že nemá informácie o svojej najlepšej priateľke alebo z toho, že je zrazu sama v dome s Danielom, ktorý vyzeral viac než len dobre.

"Je tu zmrzlina, červené víno alebo si objednáme pizzu a ty mi povieš, čo sa ti stalo." Danielova hlava vykukla z chladničky a pozorne sa zahľadel na postávajúcu T/M vo dverách.
"Zmrzlina bude stačiť." prikývla a radšej sa pobrala do obývačky.

Daniel položil zmrzlinu medzi nich, sadol si do tureckého sedu na gauč a pohľadom hypnotizoval T/M, aby sa odhodlala povedať mu, čo sa stalo.

"Pozri, možno nie sme najlepší priatelia, ale poznáme sa od detstva, T/M. Poznáme sa dosť dobre na to, aby si mi povedala, čo sa ti stalo. Možno ti aj ja dokážem pomôcť." začal Daniel a T/M mu venovala slabý úsmev.
"Trúfaš si na ženské problémy?" Daniel rozhodne prikývol a čakal. "Dnes máme s Mattom výročie, sme spolu už dva roky. Alebo, lepšie povedané, boli sme spolu dva roky." T/M si nabrala ďalšiu lyžicu zmrzliny, ktorú si vložila do úst a počkala, kým sa jej tam čokoláda s vanilkou roztopia. "Išla som k nemu, chceli sme ísť na večeru. Ale ten hajzel si to tam rozdával s nejakou- Ugh! S nejakou inou babou!" T/M sa do očí znova nahrnuli slzy a radšej si vložila do úst ďalšiu lyžicu zmrzliny.
"On ťa podviedol na vaše výročie?" Daniel tomu nechcel veriť.

Ako je možné, že existujú chlapi, ktorí si ženy vôbec nevážia.

"Ani si len nevšimol, že som stála v jeho izbe. Vôbec nezaregistroval moju prítomnosť." T/M sa tentokrát znova rozplakala, zapichla lyžicu do zmrzliny a pritiahla si kolená ku brade. "Prečo sú chlapi také hovädá. Ani si nevieš predstaviť, akú mám chuť niekoho teraz zbiť." Daniel sa potichu zasmial, preložil zmrzlinu na stolík, posunul sa k T/M a pevne ju objal. "Nemôžem zbiť teba?"
"Poď so mnou. Možno sa ti uľaví." T/M k nemu zdvihla uplakané oči.
"Kam?"
"Uvidíš." obaja vstali a Daniel viedol T/M po chodbe až ku dverám od pivnice. "Keď som doma a mám nervy, potrebujem si ich nejak vybiť. A tak idem sem." otvoril dvere a potiahol šnúrku visiacu zo stropu.