Nervózne poklepávala nohou o podlahu, oči jej blúdili po elegantne zariadenej miestnosti a jediný zvuk, ktorý narúšal príjemné ticho, bol tikot hodín. Zrak už po stý krát uprela na čierne ručičky, ktoré sa po ciferníku posúvali slimačím tempom.
Meškal.
Meškal takmer hodinu a ona si opäť nahlas povzdychla.Poznámky v diári poznala naspamäť, z nich potom vyskladá otázky rozhovoru, ktorý robila pre magazín. Doteraz sa špecializovala na gastro podnikateľov. Ale do ich tímu redaktorov prišiel bývalý šéfkuchár, šikovný chlapík a jej kategóriu dali jemu. Dostala teda na výber náhradu - architektov alebo športovcov. A keďže o architektúre nemala najmenšie informácie a naozaj sa jej nechcelo vzdelávať sa v tom, vybrala si to, čomu rozumela a čo poznala.
Formule sledovala s otcom od detstva. Vyrastala na Schumacherovi, časom fandila Alonsovi a Vettelovi.
Každým rokom pribúdali nový jazdci, ktorí ju ako osobnosti zaujímali. A poväčšine každý jeden z nich mal ďalšie podnikanie, ktorému sa mimo okruhov venoval.A podnikanie, to bola jej špecialita.
"Veľmi sa ospravedlňujem, že meškám." dvere sa rozleteli a dnu vbehol mladý jazdec. "Nestáva sa mi to, aspoň nie s tak veľkým meškaním, ale mali sme veľa práce s tímom a stratil som pojem o čase a-"
"To je v poriadku." usmiala sa jemne a vstala. "Ja sa nikam neponáhľam."Dvihol ku nej modré oči a na okamih zastal v pohybe. Mal pocit, že svet naokolo sa zasekol a on ostal uväznený v jej pohľade.
"Som Lando. Norris. Ale to pravdepodobne vieš, keď máš so mnou robiť rozhovor." natiahol k nej ruku.
"T/M T/P. Magazín Business Interests." usmiala sa. "Nikdy nie je na škodu pripomenúť si meno."Usadili sa oproti sebe. Ako na zavolanie vošla do miestnosti asistentka s veľkým podnosom, na ktorom boli dve fľaše minerálnej vody, čajník a dve šálky.
"Budete si želať aj sušienky, pane?"
"Dáš si sušienky, T/M?" Lando pozrel na ňu a čakal na odpoveď.
"Dala by som si, ak smiem. Nebola som na obede a už mi celkom vyhladlo." prikývla, ale Lando ju zastavil.
"Tak čo by si povedala, ak by sme ten rozhovor urobili pri obede? Ja som tiež ešte nejedol a v hoteli je naozaj dobrá reštaurácia."Do pätnástich minút sedeli pri stole pre štyroch, T/M mala na jednej strane rozložené poznámky a diktafón, na druhej strane tanier s polievkou.
"Ak ti nebude vadiť, že budem odpovedať s plnými ústami, môžeme začať." usmieval sa Lando, zatiaľ čo chlípal horúcu krémovú polievku.
"To bude v poriadku. Nemám pripravené otázky vopred, skôr by som to chcela urobiť takým uvoľneným štýlom. Nemám rada formálne rozhovory." ukázala na diktafón. "Nechám ho zapnutý počas obeda a budem nahrávať. Ak budeš chcieť, aby som niečo z rozhovoru vynechala, len mi to povedz, prosím ťa." zapla nahrávanie.
"Môžem ti veriť, že to nenapíšeš, ak nebudem chcieť?"
"Máš moje slovo. Nikdy nepíšem to, čo mi neschváli druhá strana."
"Takže v tom je tvoje tajomstvo úspechu?"
"Otázky mám klásť ja." T/M sa veselo zasmiala.Lando sa pri tom zvuku usmial ešte viac. Bolo to ako keby počul zvonkohru. Jemnú, veselú zvonkohru, ktorá hriala pri srdci.
"Aby som ťa uviedla do obrazu." z batoha vybrala posledný výtlačok magazínu. "Venujem sa podnikateľom. Úspešným ľuďom, ktorí rozbehli svoj vlastný biznis vo svete plnom konkurencie." podala magazín Landovi.
"Ty sa nebudeš pýtať na Formule?" prekvapene sa zahľadel na výtlačok.
"No- Nie. Posielala som tvojej asistentke moje články aj vzorku otázok. Schválila mi to." T/M ostala zarazene sedieť. "Som tu, aby som s tebou urobila rozhovor o Quadrante a o tvojej značke motokár." odmlčala sa. "Pokiaľ ale nemáš záujem o rozhovor tohto typu-"
"Nie. Nie! Budem len rád." skočil jej do reči. "Prepáč. Ale som tak zvyknutý, že sa každý pýta len na jazdenie, že som aj zabudol na moje ostatné projekty." pokrútil hlavou. "Toto do článku nedávaj." vydýchol po chvíľke.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Zbierka príbehov || jazdci F1
FanficKrátke príbehy do 5000+/- slov o jazdcoch Formule 1. Návrhy na poviedky mi môžete posielať do správ. :)