Zbierka príbehov || jazdci F1

Zlomená (Charles Leclerc)

"Nemôžem sa ďalej tváriť, ako nám to klape, keď to nie je pravda!! Celý náš život je jeden stereotyp. Cítim sa v pasci, každý jeden deň sa to všetko len opakuje. Chcem slobodu. Chcem cestovať a spoznávať nové svety-!!"
"Ale-" nevedela čo povedať. "Veď môžeme. Nič nám nebráni v tom, aby sme cestovali. Aby sme spoznávali čo len chceme."
"Bráni. Tento vzťah."
"Čože?!" natiahla k nemu ruku, no uväznil jej zápästie v tej jeho.
"T/M! NECHCEM byť viac s tebou!! Už to dávno nie je to čo na začiatku." tvrdosť jeho hlasu ju zasiahla priamo do srdca. "Neviem vystáť tvoju prítomnosť, ten tvoj večný optimizmus. Ako každý deň rozprávaš o tom čo si zažila a kde si bola a čo si robila- KOHO TO KURVA ZAUJÍMA?!" trhol jej rukou a sotil ju od seba.

T/M narazila do zárubne dverí, rameno aj zápästie ju boleli, bolesť jej pulzovala telom, bolo to ale nič oproti tomu, čo cítila v srdci.

"Lucas-" slzy jej zaplavili oči. "Nikdy si nič nepovedal-"
"Hovorím to teraz, T/M. Je koniec. Veci som si odniesol už včera. Nekontaktuj ma!! My dvaja sme SKONČILI!!"

"Ako dlho je v tej posteli?"
"Asi tretí deň. Odíde len na toaletu."
"Jedlo? Pitie?"
"Asi pohár vody denne. Neviem ju donútiť k ničomu inému."
"Nechaj nás, prosím." jej najlepšia priateľka odišla z izby. "T/M?" sadol si na jej posteľ, ktorá sa pod jeho váhou pohla, no s ňou to nič neurobilo. "Hovor so mnou. Prosím."
"Nie." sklopila pohľad dole, perinu si pritiahla viac k telu. "Daj mi pokoj." hlas mala slabý, vyplakaný, nevyspatý.
"Ako keby si ma nepoznala." usmial sa jej starší brat, pohodlnejšie sa usadil na posteli, oprel sa o rám a nohy si schoval k sestre pod perinu. "Končí mi letná pauza. Čo ak by si zvyšok závodov strávila so mnou? Letenky a ubytovanie ti zabezpečím."
"A načo to bude dobré?" opýtala sa nezaujato. "Len ma chceš mať pod kontrolou."
"To je dosť možné. Chcem aby si bola so mnou. Čakajú ma samé zaujímavé krajiny. Zájdeme niekam von, najesť sa, zatancovať si. Chcem ťa pri sebe. Vždy si ma vedela nabiť optimizmom-"

V hlave sa jej vynorili slová jej bývalého priateľa.

Neviem vystáť tvoju prítomnosť, ten večný optimizmus...

"Som naozaj tak otravná?"
"Si moja sestra, jasné-" už-už mal na jazyku sarkastickú poznámku, keď sa zastavil. "Prečo sa to pýtaš?"
"Povedal mi to. Že nevie vystáť moju prítomnosť. Môj optimizmus." T/M si sadla oproti svojmu bratovi, slzy jej tiekli po tvári. "Otravovalo ho to. Všetko mu vadilo a ja som to nevidela a myslela som si, ako nám je dobre a dúfala som, že to bude navždy, lebo ho milujem a on- A on proste odišiel-" zlomila sa, prepukla v ďalší nezastaviteľný plač. "Odišiel a všetko vzal so sebou. Všetko. Aj ten skurvený optimizmus-"

Lando nedokázal pozerať na svoju sestru. Preliezol na posteli k nej, objal ju a nechal, nech mu zmáča mikinu. Bolo mu to jedno.

Sedeli tak v objatí dlho, až napokon T/M zaspala nepokojným spánkom a Lando sa z jej objatia opatrne dostal. Potichu jej pobalil všetky veci, ktoré pokladal za vhodné a kufor vyniesol von.

"Tak? Ako je na tom?"
"Zaspala. Nie je to s ňou najlepšie ale vezmem ju so sebou na zvyšok sezóny. Postarám sa aby na neho nemyslela. Chalani dostanú za úlohu zabávať ju."
"Bude to dobrý nápad? Vziať ju do kolektívu chlapov-?"
"Sú to moji priatelia a ručím za nich. T/M ich pozná. Verím, že to bude v poriadku."

Austin

Ale Landova misia v rozveselení jeho najmladšej sestry však nebola tak úspešná ako dúfal.
Nemohol jej síce zazlievať, že prvé dva závody s nikým neprehovorila a vyhýbala sa aj jeho priateľom. Ešte boli udalosti jej rozchodu veľmi čerstvé.

Po takmer dvoch mesiacoch ale dúfal, že ju konečne dotiahne aj na tanečný parket, na ktorý úplne zanevrela. A pritom tanec milovala zo všetkého najviac.