Zbierka príbehov || jazdci F1

Šanca (Charles Leclerc/Daniel Ricciardo) 1/2

"Julie?!" Joris jej kráčal naproti. "Netušil som, že budete cez víkend s nami. Charles nič nespomínal."
"Áno, plán bol iný. Mala som byť v Paríži, na poslednú chvíľu mi ale zrušili fotenie." usmievala sa s dcérkou na rukách. "Tak sme si povedali, že prekvapíme ocka na pretekoch." postavila malú na zem.
"No tak ten bude riadne prekvapený-" Joris sa zháčil. "Teraz má ešte schôdzu s inžiniermi. Čo ak by ste ho počkali v jeho šatni? Pošlem ho tam." Joris chytil Julie za lakeť, viedol ju garážou ku Charlesovej šatni.
"Viem, kde má šatňu, Jo. Čo sa deje?" mračila sa.
"Nič." odpovedal prirýchlo. "Chcete ho ale prekvapiť, či nie?"
"Správaš sa podozrivo." pokrútila hlavou. "Lizzie! Liz, ostaň pri mne, prosím ťa." zohla sa ku trojročnej dcére.
"Idem za ním, niečo si vymyslím, aby šiel do šatne-"

Joris otvoril dvere na šatni, no ani on a ani Julie neboli pripravení na to, čo uvidia za dverami.

"JORIS! Neučili ťa- JULIE?!" Charles za svojim trénerom zbadal manželku.
"Vezmi Liz." Julie dcére zabránila pozrieť sa do šatne, Joris ju vzal na ruky a odišiel s ňou.
"Jul, chérie, nie je to tak ako to vyzerá-!" Charles urobil dva kroky smerom k manželke, žena stojaca za ním vyplašene hľadela striedavo na Charlesa a na Julie.
"Nie je-? A ako to teda je?" ľadovo chladný hlas sa Charlesovi zarezal pod kožu. "Pretože z môjho pohľadu je to celkom jasné-" ruky sa jej triasli od zlosti.
"Beatrice je naša fyzioterapeutka-"
"A od kedy patrí do fyzioterapie liečba ženatého muža bozkávaním?!" zvýšila hlas. "A nesnaž sa to poprieť, Charles!!" znechutene pokrútila hlavou. "Ak by sme neprišli, kam až by ste zašli?"
"Nič to neznamená, ma petite!" Charles sa natiahol ku manželke, chcel ju chytiť za ruku, ale vytrhla sa mu.
"TY!" pozrela na ženu, ktorá sa pri oslovení strhla. "Vypadni odtiaľ! V živote ťa nechcem v tomto tíme vidieť!"
"Julie, nemôžeš ju vyhodiť-"
"Och, to si píš, že môžem." pohľadom prepaľovala fyzioterapeutku. "Pokiaľ viem, pred tým, než som bola Leclercová, volala som sa Vasseurová." pohľad ženy, pri uvedomení si kto je Charlesova manželka, sa rozšíril. "Vypadni. Z. Tohto. Tímu!"

Do pol minúty po žene neostali ani stopy. Julie upriamila pohľad na manžela.

"Ako dlho?"
"Nikdy som s ňou nič nemal. Prisahám!"
"Ako. Dlho?"
"Mon amour-"
"AKO?! DLHO?!"
"Dva mesiace." povzdychol si Charles.
"Dva- Dva mesiace?! Presne tie dva mesiace, kedy som ťa žiadala aby si bol čo najviac doma, pretože mi nie je dobre a potrebovala som ťa mať pri sebe?! TIE DVA MESIACE kedy si mal vždy iné povinnosti?!!"
"Mrzí ma to, ma belle. Bola to hlúposť-"
"Bola." prikývla rezignovane.
"Odpusť mi to-" rýchlym krokom k nej podišiel. "Julie, láska, odpusť mi to. Nikdy v živote to viac neurobím. Prosím-" ocitol sa na kolenách, po tvári mu stekali slzy.

Veľmi dobre poznal ten pohľad, ktorý mala Julie v očiach. Aj ten tón hlasu. Už ho neraz počul, vtedy niekoho vyhodila zo svojho života.

A teraz bol ten hlas namierený proti nemu.

"Ako ti mám veriť, Charles?" opýtala sa zlomene. "Ako mám veriť, že to neurobíš znovu?"
"Neurobím. Prisahám. Milujem ť! Milujem jedine teba. A našu dcéru! Nerob to-" objímal ju okolo stehien, hlavu mal na jej bruchu.
"Ja- Nie- Pusť ma, Charles. Musím odísť. Nemôžem tu ostať-" krútila hlavou, snažila sa ho od seba odtlačiť.
"Julie, mon amour."
"Idem domov. Musím od teba teraz odísť- Nemôžem tu ostať."
"Po závode prídem domov. Pozhovárame sa." Charles k nej dvihol pohľad. "Urobím všetko čo chceš. Všetko. Len odo mňa neodchádzaj."
"Chcela som vernosť, Charles. Vernosť." zatlačila mu do ramien aby ju pustil. "Po tom všetkom, čím som si pred tebou prešla, som si takýto podraz nezaslúžila." zadržiavala slzy. "Nikdy som toho nežiadala veľa."

Veľmi rýchlo opustila Charlesovu šatňu, prešla chodbou ku schodisku a dole do garáže, kde zbadala Jorisa s Elizabeth. Malá mala na ušiach slúchadlá a niečo veľmi oduševnene rozprávala do mikrofónu.