5. ZOO pokračovanie+nové dievča?

61 8 0
                                    

Ako vždy fotili sme tam asi úplne všetko. Ako druhe sme sa šli pozrieť niekam za šelmami. Ako prve sme prišli ku levom. Adele sa s nimi spriatelila. Ale len cez sklo.

Caroline bola od nich ďaleko. S diaľky ich pozorovala. Ja som len stala a pozerala sa na nich. Ako druhe sme šli ku leopardom.

Tam sa nič zaujimaveho nestalo. Povedali sme si že už pôjdeme. Ale pred tým ako sme šli domov, sme si tam museli kupiť suvenire. Ja som si kúpila plyšovéko macka a prívesok na klúče. Tričko s nápisom "I Love Animals" si kúpila Adele a Caroline náramok.

Doma
Keď sme prišli domov, mohlo byť tak 15:00. Caroline navrhla že si zájdeme na Pizzu. Súhlasili sme.

Vošli sme do Pizzerie:"Zadnime si sem" povedala Caroline a posatila sa za stôl. Prisadli sme si k nej.

Prišla čašníčka a podala nám jedálny lístok.

"Jednu pizzu tú Havaj, a k tomu 3 malé kofole" povedala som a podala čašníčke jedálny lístok.

Čakali sme asi tak 30min. Keď prišla obsluha uvidela som farebnú hlavu a už som vedela kto to je.

"Michael!"skríkla som po ňom.
"Sarah!" skríkol naspäť.
"Ty čo tu robíš?"vyvalila som oči.
"Ja-ja tu pra-pracujem" povedal a položil pizzu na stôl.

Na druhý deň
Ráno ma zobudil ten otravný zvuk budíka:Píp píp píp...
Nenávidím ho. Ale komu by sa páčilo zobudenie zo spánku a ešte k tomu budíkom a myšlienkou že vám za 1hodinu začína škola.

Osprchujem sa,oblečiem, naraňajkujem, hodím do aktovky niake zo jedlo a pitie a ide sa do školy. Pred domom na mňa už čakala Adele s Caroline.
"Ahoj" pozdravili ma dvojhlasne.
"Cawte" pozdravila som ich.
V škole sme boli za pár minút.

Sadli sme si do lavíc.

Zbadali sme že sa otvorili dvere a v nich učitelka a za zadkom má niake hnedovlasé dievča. "Kto to je?"pomislela som si.

"Dobré ráno"pozdravila nás učitelka."Dobré ráno"odzdravili sme tým polozomierajúcim tónom"Toto je vaša nová spolužiačka, volá sa Christine Charlotte Moon, sadni si vedla Caroline. Caroline posuň sa nie je tá lavica len tvoja"povedala tým tipivkým učitelským tónom. "Áno pani učitelka" Caroline odpovedala,čudujem sa že pri tom nezaspala.

Christine si sadla vedla Caroline,hneď sa hodily do reči.

Po škole sme Christine pozvali vej na Kofolu. Povedala že pôjde. Mali sme sa stretnúť v parku. Ja, Adele a Caroline sme tam na nu čakali. Caroline vitiahla telefón a zavolala jej. Keď Caroline dotelefónovala tak sme ja jej spítali čo jej Christine povedala. "Christine príde za nami na kofolu nemáme ju čakať,musí vraj niečo vybaviť". Povedaoa Caroline a šla ako prvá smerok ku Kofole. Sadli sme si tam a popíjali kofolu. Christine prišla asi tak hodinu na to. "Prepáčte mi za to že som meškala,ale musela som ešte upratať izbu". Povedala a objednala si kogolu. "To je v pohode"povedali sme všetci naraz.

Dopili sme kofolu a povedali sme si že si spravíme spoločke foto. Jasné že na môj telefón. Fotiek sme nafotili asi tak 7. Popozerali sme sa na nich a ja som zvískla. "Pre pána Jána to mi sú ty hnedé vlasi až tak vidno!? Musím si zájsť kúpiť novú farbu na vlasi,idete so mnou?"spítala som sa ich. "Ok"prikívli.

Vošli sme do obchodu s kozmetikou. Nakráčala som ku regálom s farbami na vlasi a ty 3 nádhery za mnou ako ovečky. "Tak teraz chcem trocha zmenu. Zoberiem si oranžovú? Nie tú nie nepáči sa mi. Tak...? Počkať ja mám nápad". Povedala som a chmatla do rúk ružovú a fialovú. "Spravím si ombré". Moje ovečky prikívli a povedali že je to super nápad. Šla som ešte ku kaderníčke pretože sama by som to asi nezvládla. Asi tak za 1hodinu som višla von oe kaderníčky. "Ohhh tak nieto farby ti pristanú" povedala Adele."Dakujem aj mne sa páčia". Hneď ako som to dopovedala tak mi zazvonil telefón. Pozriem na displej telefónu a na ňom napísané: Mikey.
Priložím si telefón k uch a vravím:
.
.
.
Ahooj. Čo potrebuješ?
.
.
.
Ále nič také len teba.
.
.
.
Ohh to je zlaté.
.
.
.
Pôjdeš von?
.
.
.
Nóm ja už vobku som.
.
.
.
S kým?
.
.
.
S Adele,Christine a Caroline.
.
.
.
Aha.
.
.
.
Prídeš za nami?
.
.
.
A môžem?
.
.
.
Jasné.
.
.
.
Ok a kde sa nachádzate?
.
.
.
Prídi do parku,budeme ťa tam čakať.
.
.
.
Ok za 20minút som tak. Lúbim ťa zlatko.
.
.
.
Aj ja teba.

Povedala som a zavesila. Povedala som to babám a oni že "Tak ide sa do parku".Michael už sedel na lavičke. Postavil sa a ja som zrýchlila tempo. Prišla som k nemu a silno ho objala. On ma pobozkal velmi vášnivo. Prišli za nami baby a spítali sa kam pôjdeme. Michael navrhol nuekam preč tak sme sa len tak pre hádrali po ulicách Sydney.

"Nezájdeme k moru, ja milujem prechádzky po pláži pri západe slnka" povedala som a vidala sa smerom k moru. "Aj ja ich milujem"povedal michael a pobozkal ma.

Prišli sme na pláž, prechádzali sme sa. Christine,Adele a Caroline povedali že už pôjdu domov,že nás nevhajú o samote. "Nie nám to nevadí že ste tu,že Mikey" povedala soma šťuchla doň ho lakťom. "Nie nevadí v pohode môžete zostať"povedal a pozrel sa na nich. "Nie my vás nebudeme vyrušovať a aj tak je už vela hodín" povedala Caroline a ostatné prikývli hlavani. "Tak dobre,majte sa zajtra v škole" "Zajtra Ahojte" zamávali sme im a oni nám naspäť.

Michaelov pohlaď
Keď odišli a zostali sme na pláži len ja a Sarah chytil som ju za ruku a pritiahol si ju ku svojej hrudi. Priložil som svoje pery na jej a pobozkal som ju. Usmiala sa na mňa,úsmev som jej vrátil. Môj telefón ukazoval 22:34. "Už je vela hodín ja asi pôjdem domov. Alebo počkať nemohla by si u nás dnes večer prespať?" spítal som sa jej dúfajúc že povie Áno. "Áno,ale musím si zobrať veci,pôjdeš so mnou?" "Áno velmi rád"povedal som a usmial sa. Sarah si šla domov pre veci a ja som ju čakal pred ich domom. Vošla s domu so školskou aktoukou a kabelou na jednom rameni. "Ukaž pomôžem ti" povedal som a zobral jej školskú aktovku aj kabelu. "Ohh nemusíš mi to niesť až tak ťažké to zasa nie je"povedala som a snažila som sa zobrať mu alspoň tú aktovku ale on že bie on to zvládne.

Prišli sme k ich domu tak som sa vizula a šla za Michaelom do izby. Bol tam strašný bordel. Ale čo už veď je to chalan. Osprchovala som sa a lahla si do postele o chvilu pri mne ležal Michael a ptitisol si ma k sebe. Bolo velmi príjemné zaspať v jeho náručí.

--------------------------
Ahojkyyy
Prepáčte za to že nevišiel dlho nový diel ale mala som telefón v oprave.
A ospravedlňujem sa za pravopis.

Takže uvidíme sa pri dalšej časti zatím pA.

Ps.:ten obrázok čo tam máte tak takto si ja predstavujem postavi v mojom príbehu len aby ste vedeli.

Ps.: 1153 slov.

New city, new peopleWhere stories live. Discover now