Sárin pohľad
Keď som sa ráno zobudila cítila som nepríjemné lechtanie na nohe. "Aaaaaa Mravlenec!" zvískla som sa obhodila som ho rukou niekde preč. Môj piskot zobudil všetkývh čo spali okolo mňa. "Čo tak pištíš ešte spi veď je len..." Calum nedopovedal vetu a ppzrel sa na telefón. "Veď je len 13:37 ale nie to o kolkej sme si šli lahnúť. Do trávy!?" spítal sa Calum vyľakaním hlasom. "To neviem ale určite neskoro" odpovedala som Calumovi a lahla som si napäť do trávi. Bolo v nej príjemne aj keď tam boli mravenci. "Idem na WC" povedal Ash a postavil sa.
"Idem sa osprchovať" povedala som a šla dnu ku Michaelovi domov do kúpeľne do sprchy. Vyzliekla som sa, hodila veci na zem vedľa umývadla a vošla dnu do sprchy. Pustila teplú vodu a užívala si to ako po mne tiekli kvapky vody. Zrazu v tom niekto zaklopal na dvere. "Kto je tam?" spítala som sa a urobila si dva krúžky na zamlženom sprchovom kúte tak aby som vydela. "Ja otvor" odpovedal hlas za dverami. "Aký otvor?" spítala som a necápavo. "Ale nie otvor ja som Michael" odpovedal a začal sa smiať. "Aha veď poď dnu a čo vlast e potrebuješ?" spítala som sa ho pričom on otvoril dvere a vošiel do kúpeľne za mnou. "Aale nič len čakám na rad kedy sa môžem ísť osprchovať aj ja" povedal Michael a sadol si na dlážku. "Za 5 minút môžeš" odpovedala som Michaelovi. "Ok ja počkám" povedal Michael a neustále sa na mňa pozeral, noo na sprchový kút mňa nebolo vydno. "Michael?" zvolala som na Mikeyho. "Áno čo potrebuješ?" spítal sa ma a zdvihol sa zo zeme. "Podal by si mi osušku, prosiim" poprosila som ho. "Ale jasné pre teba všetko bejbe" ako to dopovedal priniesol mi osušku. "Ochh vďaka si naozaj poklad" odpovedala som su pričom som višla zo sprchy a obmotala si okolo seba osušku. Michael si ma pritiahol k sebe a silno ma objal. Ja milujem keď ma takto obíma tak silno ale pritom jemne. Kúsok si ma otťiahol od tela, pozrel sa mi do tváre, usmial sa a vášnivo ma pobozkal. "Už je volná sprcha môžeš sa ísť osprchovať" toto som mu povedala. "Veď ja viem už sa idem osprchovať. Ty sa choď prezliecť" povedal mi Mikey a vyzliekol si tričko. "Dobre už idem prídi potom noo keď sa osprchuješ do tvojej izby bidem ťa tam čakať" s týmito slovami som opustila kúpeľku a šla do Michaelovej izby. Počula som len slabú odpoveď: "Dobre prídem" odpovedal mi Mikey. Obliekla som si Michaelovu košelu a nohavice. Pretože som nemala oblečenie moje. Hodila som ho do prádla. Ešte že som mala spodné prádlo. Onedlho som počula kroky ku Michaelovej izbe. Zrazu niekto ptvoril dvere bola to Adele. "Ahooj čo ty tu tak sama sedíš v Mikeyho izbe na postelni a v jeho košeli a nohaviciach?" spítala sa ma Adele a prisadla si ku mne. Ja som sa na jej otázku len usmiala ako pes na drogách. Zrazu do izby vtrhol Mikey a skočil na posteľ.
Adelin pohľad
Šla som pohľadať Sarah pretože sme my babi mali namierené nakupovať. Našla som ju sedieť v Michaelovej izbe na jeho posteli a ako bonus mala na sebe jeho košelu a nohavice. Prisadla som si k nej a mala som naplánované že sa jej spítam či pôjde s nami nakupovať ale v tom momente do izby vtrhol Mikey a hodil sa na posteľ. Začal sa smiať nevedeli sme čomu sa smeje za okamich za začala smiať aj Sarah ale ja som stále nevedela na čom sa smejú. Noo to ani nie minúte ma ich smiech nakazil a ja som sa začala smiať niež. "A vlastne čomu sa smejeme?" spítala som sa ich zo slzami v očiach od toho smiechu. "Ty-ty máš-š na hlave pa-pavúka a smeješ sa-sa s-s nami-i" Sarah to len tak tak dopovedala a začala sa smiať viac a viac. "Čo že maam? Pockať ja mám pavúka na hlave?! Aa dajte ho dolu já sa pavúkov bojiiim!!! zvískla som, vstala som z postele a začala prechádzať rukami po hlave zo snahou sa toho pavúka zbaviť. Ale stále som ho niako necítila. Michael spolu zo Satah sa smiali stále viec a viec čudovala som sa že sa nepocikali od toho smiechu. "Čomu sa stále smejete??" spítala som sa ich stále sa snažiac ztrásť toho pavúka dolu z hlavi. "Ty-ty...
Michael ani nemohol dopovedať vetu ako veľmi sa smial. ...nemáš, ne-nemala si a-a asi a-ani nebideš mať-ť na hlave pa-pavúka" ako to Michael dopovedal začal sa aj zo Sarah smiať nahlas a veľa. "Haha chápem sradnaa" povedala som im sarkasticky. "A Sarah?" pozrela som sa na ňu. "Á-ano?" odpovedala ale neustále sa smiala. "Pôjdeš dnes so mnou a babami nakupovať?" spítala som sa jej. "Áno-o pôjdem" odpovedala mi už o niečo lepšie ako predtým.
Carolinin pohľad
Keď sme sa prebrali Adele napadlo či by sme si len my babi nezašli na nákupi. Ja spolu s Christine sme súhlasili. Ale Adele šla hladať ešte Sarah. My sme sa s Christine rozprávali. Za asi tak 1 hodinu prišla Adele aj zo Sarah. "Tak čo ideme?" spítala som sa a vstala zo zeme. "Áno môžeme ísť" opovedali naraz. "Ideme busom dobre?" spítala sa nás Adele. "Môžeme" odpovedali sme. Rozlúčili sme sa s chalanmi a višli von.
Sárin pohľad
Šli sme na autobusovú zastávku nebola veľmi daleko. Autobus prišiel o nedlho. Kúpili sme si lístky a sadli si do autobusu. Zastal priamo pred nákupným centron. Vystúpili sme s autobusu a šli. No Christine sa eozutekala na druhú stranu spolu s Caroline. "Nie stojte!!" zvolala som na nich. Obzreli sa za mnou ale v tom praaash. Skončili pod kolesami auta. "Nie Caroline, Christine" rozutekala som sa za nimi spolu s Adele. "Nieee!" rozplakala som sa a zavolala rýchlo záchranku. Adele plakala nad bezmocne ležiacimi Caroline a Christine. Záchranka tu bola za chvílku. Naložili ich do sanitky. Ja s Adele sme šli s nimi. Odviezli ich na izbu a mi sme čakali na stoličkách.
Carolinin pohľad
Keď sme vistúpili s autobusu, Christine sa rozitekala na druhú stranu a ja za ňou. Nestihla som sa obzrieť či jede auto alebo nie.
Počula som len Sarshine zvolanie na mňa s Christine. Obzrela som sa za ňou a zrazu do mňa niečo vrazilo. Bola to ukrutne silná rana a ešte näčšia bolesť ruky. Auto mi vrazila priamo do ruky. Zrazu bolo všetko čierne. Ale čo? Kde to som? Ja som v nemocnici!? Asi áno. Zrazu za mnou príde sestrička a píta sa ma či som v poriatku a ako sa cítim. Ja odpovedám:" áno som a docela dobre až na to že ma bolí ruka" ssstrička mi povedala že ju mám zlomenú a že mám naozaj veľké šťastie že som to prežila."A čo Christine?" spítala som sa sestričky. "Ona je v kritickom stave a neviene či sa s toho dostane" odpocedala. Ja som to iž ďalej neriešila a ponorila sa do ríše snov.
------------------
Takže Ajooj. Po dlhej dobe zasa nová časť. A áno táto časť sa o niečo líši od otatných prerože je smutná. Ale to nevadí. A toto je tá najdlhšia časť akú som kedy písala. A ospravedlnujem sa vám za chyby.
Takže Ahooj.
Ps.: 1211 slov.
