EMA

1. Kapitola

„Žije jedna Ema,

čo svedomie nemá.

S nožom v ruke chodí,

smrť so sebou vodí.

Mŕtve telo skryje

a krv si z tváre zmyje."

Pospevovala som si a hopsala za starým chlapom do tmavej slepej uličky. Došiel na koniec a otočil sa. Keď ma zbadal, zatváril sa prekvapene.

„Dievčatko, čo tu robíš? Stratila si sa? Chceš pomoc?" vypytoval sa a ja som len vrtela hlavou a zvierala za chrbtom nôž.

„To vy budete potrebovať pomoc. Pomoc Boha, pane," zahrkútala som a zachichotala sa.

„Čože?" nič nechápal, tak som vytiahla nôž. „Čo...? Odkiaľ to máš? Čo si zač?!" zvyšoval hlas a ustupoval, no narazil do steny.

„Už niet záchrany, pane," predstierala som smútok. A čepeľou jemne prešla po rukavici na ukazováku. „Nechcete počuť pesničku? Sama som ju zložila," usmievala som sa. Neodpovedal, tak som začala bez vyzvania:

„Žije jedna Ema,

čo svedomie nemá."

Spravila som k nemu prvý krok.

„S nožom v ruke chodí,

smrť so sebou vodí."

Zase som sa o kúsok priblížila a pevnejšie zovrela nôž.

„Mŕtve telo skryje

a krv si z tváre zmyje."

Už som stála tesne pri ňom a bodla som ho do srdca. Zatváril sa vystrašene a prekvapene.

„To je pozdrav od Grega, môjho ocka, pane..." vytiahla som z neho čepeľ a pre istotu mu ešte podrezala hrdlo. Jeho mohutné telo dopadlo na zem. Prehľadala som mu vrecká a odtiahla som ho pod kontajner. Mal u seba doklady, mobil a peňaženku, ako väčšina ľudí, no mal u seba ešte jeden sáčok plný nejakého bieleho prášku a slamku. Kokaín. Strčila som chlapove veci do vrecka a zodvihla nôž zo zeme, kam som ho hodila.

„Zase som to urobila, madam," zašepkala som. Žena v čiernom, ktorá sa za mnou vznášala ma chytila za plece, vytiahla z plášťa čiernu ružu a hodila ju k mŕtvole. Na začiatku uličky zastavilo auto a vystúpil z neho Bob, chlap čo ma vozil na akcie. Otvoril mi dvere na aute a ja som bez slova nastúpila. Potom sme vyrazili na základňu. 

Tak, prvá kapitola uzrela svetlo Wattpadu. Dúfam, že nie je moc desivá a že vás zaujala.

:)